Veľký Krtíš

Najstaršie hodnoverné zachované písomné správy o Veľkom Krtíši sú už z druhej tretiny 13. storočia. Nie je to neskoro, lebo u nás, ale i v okolitých krajinách sa začínajú pravidelnejšie a vo väčšom počte vydávať listiny až od 13. storočia. Samostný názov Krtíš sa prvýkrát uvádza v listine, vydanej kráľovskou kanceláriou dňa 9. septembra 1245. Z nej sa dozvedáme, že istý Martin Bán ešte pred tatárskym vpádom daroval rozsiahle majetky na juhu Slovenska šahanskému kláštoru a kráľ Belo IV. ich r. 1245 kláštoru opäť potvrdil.

Medzi darovanými majetkami boli i dnešné Dolné Plachtince, ohraničené vtedy Krtíšskym potokom, ktorý sa v prameni označuje ako "Curtus". O pôvode slova Krtíš /lat.Curtus, Kurtus, Kurthes/ medzi historikmi, lingvistami a ďalšími odborníkmi dosiaľ niet jednoznačnej zhody a jeho riešenie zostáva i naďalej otvoreným problémom. Počas písomne doloženého obdobia vývoja prežil Veľký Krtíš niekoľkokrát roky rozkvetu, ale aj roky nepriazne a úpadku. Tatárske plienenie v polovici 13. storočia, po ktorom r. 1245 pôvodne služobnícka osada kráľovského hradu a stoličného sídla Novohrad začala zapĺňať prázdne stránky análov vlastnej histórie.

Obec sa nachádzala na trase v stredoveku významnej dopravnej obchodnej tepny, známej ako "veľká cesta". V 16. - 17. storočí bolo územie vystavené násiliu osmanských hord a uhorských stavovských povstaní. V r. 1554 - 1593 bola obec Veľký Krtíš poplatná Turkom a začlenená do novohradského sandžaku. V polovici 17. storočia zničená a vyľudnená až do r. 1680. Priaznivejší vývoj osídlenia Veľkého Krtíša možno zaznamenať po zrušení poddanstva v 19. storočí.

sa začína rozvoj miestneho baníctva, otvorením prvých hnedouhoľných baní v chotároch obcí Malý a Veľký Krtíš miestnymi zemepánmi Andrejom Meššom, Viliamom Sebastianim a spol. Celková nová etapa vývoja Veľkého Krtíša a zároveň aj jeho širšieho okolia začala po r. 1945, kedy sa obnovila ťažba hnedého uhlia, najskôr v Malých Stracinách, od r. 1948 v Pôtri a od r. 1962 v závode Dolina pri Veľkom Krtíši.

V roku 1950 vo Veľkom Krtíši začali stavať banícke mestečko tzv. sídlisko. Rok 1960 priniesol útlm ťažby v uhoľných baniach a stagnáciu po zrušení okresu Modrý Kameň a pripojení jeho územia k väčším územným celkom.Upadal hospodársky i kultúrny život . V roku 1968 sa rozhodlo o obnovení okresu, ktorého sídlom bol určený Veľký Krtíš, spĺňajúci predpoklady ďalšieho rozvoja osídlenia. Rozvíjali sa ďalšie priemyselné odvetvia. Popri baníctve to bol strojárenský, textilný, potravinársky priemysel, stavebníctvo a iné.

V okrese je 73 sídel, z nich 71 je vidieckych a 2 mestské. A to Veľký Krtíš a Modrý Kameň. Veľký Krtíš prevzal funkciu okresného mesta 28. februára 1968. Počtom obyvateľov patrí medzi najmenšie okresné mestá nielen v Banskobystrickom kraji, ale aj v republike. Veľkému Krtíšu bol štatút mesta udelený v roku 1968, Modrému Kameňu v roku 1969.

A dodnes je mesto Modrý Kameň najmenším mestom na Slovensku. Rozvoj mesta Veľký Krtíš začína so zahájením ťažby hnedého uhlia. V roku 1973 bola k mestu pričlenená obec Malý Krtíš. Takto vzniknuté mesto malo dve časti. A v perspektívach rozvoja majú obe časti tvoriť jeden urbanistický celok. Podľa štatistických prehľadov za rok 1997 mal okres Veľký Krtíš 46 876 obyvateľov, z toho mesto Veľký Krtíš malo 14 212 obyvateľov. Ostatné obyvateľstvo je rozptýlené len v malých vidieckych sídlach.

Vo všeobecnosti sa dá povedať, že okres VK sa doteraz javil ako územie, ktorého význam z hľadiska celoštátneho cestovného ruchu bol malý. Preto sa v posledných rokoch venuje veľká pozornosť na rozvoj okresu aj v tejto oblasti. Na území okresu sa však pár atraktívnych miest pre cestovný ruch nachádza. Nedalo by sa nespomenúť kúpalisko pri Dolnej Strehovej, kde je vybudovaných 5 bazénov a z toho 2 bazény s termálnou vodou. Kúpalisko poskytuje široký sortiment služieb. Možnosti letnej rekreácie a oddychu v príjemnom prostredí.

V Dolnej Strehovej sa nachádza aj kaštieľ, v ktorom možno navštíviť Okresné vlastivedné múzeum a Pamätnú izbu Imricha Madácha, ktorý sa v tejto obci narodil. V obci Mula je pozoruhodná stavba kostola z roku 1910. Kostol je prvou železobetónovou stavbou tohto druhu vo vtedajšom Uhorsku. Pozoruhodná je aj kúria v Leseniciach, ktorá pochádza z prvej polovice 17. storočia. Postavená je v renesančnom slohu a klasicisticky bola prestavaná v roku 1795. Jedinou pamiatkou svojho druhu v okrese je hrad v Modrom Kameni, v ktorom sa nachádza jedinečné múzeum hračiek.

V budúcnosti sa plánuje výstavba termálnych kúpeľov v stredisku Šóšar pri obci Želovce. V obci Horné Plachtince sa plánuje výstavba hotelového komplexu s lyžiarskymi vlekmi. Plánuje sa tiež zefektívnenie a výstavba nových turistických chodníkov v tejto oblasti