V prírode existuje niekoľko desiatok príkladov ojedinele vyrovnanej
jednoty tvaru a funkcie formy a obsahu. Krvný obeh, ako vieme, tvorí
sieť rozlične hrubých krvných ciev, v ktorých prúdi krv. Tvar, vetvenie
a systém cievneho riečišťa, ktorým sa cievy dostávajú aj k
najvzdialenejšej bunke v tele, je odrazom základnej funkcie krvi v
tele. Krv obmýva všetky bunky tela.
Ľudské telo sa
skladá z miliárd buniek. Krv privádza k bunkám kyslík a živitny a
odvádza z nich dopadové a nepotrebné splodiny. Základné časti krvného
obehu sú cievy-tepny, žili, vlásočnice a srdce. Srdce je dutý sval. Má
štyri dutiny približne rovnakého obsahu. Spojenie medzi predsiaňami
existuje len dovtedy, kým je srdce zapojené na krvný obeh matky, teda v
obcobí vnútromaternicového života. Svalovina srdca – jej vlákna sa
navzájom spájajú a vytvárajú medzi sebou mostíky. Veľkosť srdca je
12x8x6 cm. Tvar podlhovastý, hore rozšírený, dolu znížený. Srdce má
tvar geometricky vyjadrený zrezaného ihlana, ktorý je uložený tak, že
jeho dlná os sa odchyľuje doľava od strednej osi čiary, jeho hrot, teda
užšia časť, smeruje nadol a jeho základňa, čiže širšia časť je hore.
Srdce je uložené medzipľúci, priestor medzi oboma pľúcami v hrudníkovej
dutine, inak povedané v hrudníkovom koši.
dve predsiene a dve komory. Spojenia týchto priestorov zaručujú otvory, ktoré sú v určitej fáze srdcového sťahu tesne uzavreté chlopňami. Ľavý uzáver má dve chlopne, pravý tri. Chlopne sú prispôsobené tak, že sa rpi vypudzovaní krvi k komôr nepriechodne prikladajú k sebe a uzatvárajú vchod. Svalovina predsiení je tenšia, svalovina komôr je mohutná, hrubá asi 1,5 cm. Shlpone sú väzivovo-svalové jazykovité výbežky, pokryté jemnou, hladkou blanou, ktorá vystiela všetky dutiny srdca. Aby sa chlopne pri zmenách tlaku v komorách nevyvrátili do predsiení, držia ich jemné väzivové ortuny upínajúce sa na ich spodnú čiže komorovú plochu a prechádzajúce do svalových snopcov, ktoré sa vynárajú do hrubej svaloviny komôr.
Dutiny komôr sú predĺžené,
smerom nahor sa rozširujú, dutiny predsiení majú guľatejší tvar, ktorý
na vrchole predsiení vybieha do končatinového výbežku, nazývaného
uškom. Z každej komory vystupuje jedna veľká cieva. Z pravej komory
pľúcna tepna, čiže pľúcnica, z ľavej komory aorta. Obidve oddeľujú od
komôr hneď po ich odstupe tri polmesiačikovité chlopne, ktoré sa pri
nasávaní krvi do komôr tak isto nepriechodne uzatvárajú. Do predsiení
vstupuje niekoľko ciev. Všetky sú vo svojom priemere tenšie.
Do pravej predsiene vstupujú horná a dolná dutá žila, do ľavej predsiene 4 pľúcne žily. Povrch srdca pokrýva jemná, hladká blana, ktorá pevne lupnie k svalovine srdca a pokrýva nielen svalovinu, ale aj vencovitné tepny a odstupy veľkých ciev srdca. Celé srdce spolu s krátkym úsekom hrubých srdcových ciev, pľúcnice a aorty obaľuje ďalšia väzivová blana, ktorá tvorí akýsi uzavretý vak, prirastený k bránici a k pohrudnici pokrývajúcej pľúca. Väzivový obal smerom nahor prechádz na veľké cievy a zrastá s nimi. Medzi touto najpovrchnejšou vúzivovou blanou a srdcovým svalom je veľmi úzka štrbina. Obe na seba naliehajúce plochy sú neustále vlhké.