Sú deriváty uhľovodíkov s charakteristickou skupinou  COOH.

karbonyl + hydroxyl → karboxyl
> C=O + –OH →  COOH

Kyselina mravčia  HCOOH – na dezinfekciu, odstraňovanie vodného kameňa, konzervovanie ovocných štiav, v textilnom priemysle (leptanie vzoriek na farebné plátno).

Kyselina octová CH3COOH – ochucovanie jedál, konzervovanie potravín, výroba acetónu, umelého hodvábu, plastov, liekov, napr. acylpyrínu.

Kyselina palmitová C15H31COOH, kyselina stearová C17H35COOH, kyselina olejová C17H33COOH, tzv vyššie karboxylové (mastné) kyseliny sú súčasťou tukov; kyselina palmitová sa používala na výrobu BCHL napalmu.

Aminokyseliny – obsahujú okrem karboxylovej skupiny aj amínovú skupinu –NH2; sú viazané v bielkovinách: NH2CH2COOH – kyselina aminooctová.

Nukleové kyseliny – prítomné v bunkových jadrách:

 - DNA – kyselina deoxyribonukleová – zodpovedná za prenos dedičných vlastností a delenie buniek;

- RNA – kyselina ribonukleová – zodpovedná za tvorbu bielkovín.

Soli karboxylových kyselín

CH3COOH + NaOH → CH3COONa + H2O
neutralizácia octan sodný 2 CH3COOH + Zn → (CH3COO)2Zn + H2 octan zinočnatý

Octan hlinitý – v medicíne na obklady.

Octan olovnatý – na výrobu olovnatých farieb.

Octan vápenatý – výroba acetónu.

Palmitan a stearan sodný – hlavná zložka mydiel.

Estery karboxylových kyselín

Esterifikácia: reakciou karboxylovej kyseliny s alkoholom vzniká ester a voda. Estery nižších karboxylových kyselín sú kvapaliny s príjemnou vôňou kvetov a ovocia. Vyššie estery tvoria vosky, tuky a oleje.