Starovekú literatúru delíme na starovekú orientálnu a antickú literatúru.

Orientálna literatúra (3. tis. p.n.l.- 5 stor. n.l.)

Delí sa na sumerskú, akkadskú a staroegyptskú. Sumeri žili v južnej Mezopotámii asi od začiatku 4. tisícročia p.n.l., pravdepodne vynašli, určite však zdokonalili  klinové písmo, ktoré používali takmer všetky národy starovekého Blízkeho východu. Sumerského, asýrskeho a babylonského pôvodu je Epos o Gilgamešovi. Je to hrdinský epos. Nie je to len mýtus, jeho hrdinovia žijú, trpia a umierajú ako ostatní ľudia. Sumerský kráľ je pravdepodobne historickou postavou (skutočne žil). Obsah: Kráľ Gilgameš bol krutý vládca, nútil obyvateľov ťažko pracovať na hradbách. Obyvateľstvo sa proti nemu vzbúri a prosí bohov o pomoc, tí stvoria polodivého človeka Enkidua. Ten zápasí s Gilgamešom a vyhrá. Neskôr sa spriatelia a spoločne porazia obra Chuvavu. Bohyňa Ištar sa zaľúbi do Gilgameša, ale on jej lásku neopätuje. Ona za trest posiala na zem býka, spolu s Enkiduom býka porazia, to bohyňu urazí a zošle kliatbu na Enkidua a ten umiera. Po jeho smrti hľadá Gilgameš tajomstvo večného života, nájde ho, ale nezíska ( mal 6 dní a 7 nocí bdieť, nevydržal to). Záverečná časť eposu obsahuje rozhovor medzi Gilgamešom a Enkiduovou dušou vyvolanou z podsvetia, v ktorom sa Gilgameš dozvedá o pochmúrnom posmrtnom živote. Hrdinstvo Gilgameša, jeho statočnosť a tragický osud inšpirovali mnohých ďalších autorov.

Hebrejská literatúra- predstavuje ju Biblia (kniha kníh, Sväté písmo, Božie slovo). Je to základná kniha kresťanského a z časti židovského náboženstva. Delí sa na dve časti: Starý a Nový zákon. Starý zákon obsahuje historické knihy (napr. 5 Mojžišových kníh- pentateuch), poučné knihy (napr. Žalmy, Kniha prísloví), prorocké knihy (Izaiáš, Jeremiáš,...). Nový zákon sa delí na historické knihy (4 evanjeliá- Marek, Matúš, Lukáš, Ján; Skutky apoštolov), poučné knihy (napr. listy sv. Pavla, Petra,...) a prorocké knihy (Apokalypsa). Biblia nie je len náboženskou knihou, ale aj umeleckou a historickou.

Z ostatných starovekých literatúr je známa indická literatúra. Z nej sa zachovali hrdinské spevy Máhabhárata a Rámájana. Pochádzajú zo 4. stor. n.l. .Zakladajú sa na skutočnej udalosti (Máhabhárata- bratovražedný boj o trón medzi potomkami kráľa Bháratu; Rámájana- opisuje tragický údel kráľovského syna Rámu a jeho ženy).