Začiatky literatúry na našom území súvisia s príchodom kresťanstva, ktoré šírili franskí kňazi (z Východofranskej ríše, ktorá susedila s veľkou Moravou). Sväté omše sa slúžili po latinsky a ľudia im nerozumeli. Išlo tu predovšetkým o uplatňovanie moci. Východofranská ríša tak mala nad naším územím moc, čo sa nepáčilo veľkomoravskému kniežaťu Rastislavovi. Preto sa rozhodol poslať posolstvo byzantskému cisárovi Michalovi III. so žiadosťou o vierozvestcov. Michal III. mu v roku 863 poslal dvoch bratov - Konštantína a Metoda- obaja poznali slovanské nárečie (nebol jednotný jazyk na území Veľkej Moravy, „každá dedina- osada“ mala svoje nárečie). Bratia pochádzali zo Solúna. Zostavili prvé slovanské písmo – hlaholiku (zostavili ju na základe malých písmen gréckej abecedy) a prvý slovanský spisovný jazyk – staroslovienčinu. Východofranskí kňazi vôbec neboli nadšení príchodom bratov na Veľkú Moravu, oboch obvinili z bohorúhačstva (že sa rúhajú Bohu, lebo slúžia svätú omšu v inom jazyku ako v hebrejčine, latinčine a gréčtine, vtedy sa mohli len v týchto jazykoch slúžiť omše a nie v inom). Bratia idú do Ríma za pápežom Hadriánom II. a on slovanskú bohoslužbu (sv. omšu) potvrdil. Aby mohli slúžiť sv. omšu, museli najprv preložiť knihy, ktoré budú potrebovať a to: misál (omšová kniha), skoro celý Starý zákon, evanjeliá (4- podľa Marka, Matúša, Lukáša a Jána), breviár (modlitebná kniha pre kňazov), žaltár (kniha žalmov) a preložili aj Súdny zákonník (práva a povinnosti, prípadne tresty za priestupky). Konštantín vstupuje do kláštora a prijíma meno Cyril, onedlho umiera. Metod sa vrátil na Veľkú Moravu. Frankovia si ale na „trón“ dosadili knieža Svätopluka, ktorý bol na strane Východofranskej ríše a nechcel slovanský jazyk. Metod bol uväznený a odvlečený do zajatia do Východofranskej ríše. Po dvoch rokoch ho prepustili a znovu musel obhajovať slovanskú bohoslužbu. Pápežom už bol tentoraz Ján VIII. (ôsmy) a aj on potvrdil slovanskú bohoslužbu. Metod umiera, ale stihol si vyučiť žiakov, svojich nástupcov. Svätopluk ich však prenasledoval a tak museli utiecť do Rumunska a Bulharska. V Bulharsku vytvorili nové písmo- cyriliku ( na základe veľkých písmen gréckej abecedy).

Literatúru v tomto období delíme na pôvodnú a prekladovú. Prekladovú literatúru tvoria preklady, ktoré sme si uviedli už vyššie (misál, žaltár,...) a pôvodnú tvoria diela, ktoré napísali Konštantín, Metod a ich žiaci (Gorazd, Naum, Kliment). Ide predovšetkým o tieto tri diela: Proglas, Život sv. Konštantína a Život sv. Metoda.

Proglas- predslov k svätému evanjeliu. Napísal ho Konštantín. Je to uvedené pred prekladom sv. Písma, pochádza z 9. storočia a je to naše prvé literárne dielo. Oslavuje v ňom slovanský preklad Písma a vyzdvihuje domáci jazyk (každý národ by mal mať svoj jazyk, národ bez vlastného jazyka nie je národom) ako základ vzdelanosti (múdrosti). Je písaný obrazným štýlom a sú tam citáty z Biblie.

Moravsko- panónske legendy: sú to dve legendy Život sv. Konštantína (autorom bol Kliment, jeden z ich žiakov) a Život sv. Metoda (autorom bol asi Gorazd, nie je to isté).

Život sv. Konštantína opisuje najmä detstvo, štúdium, nadanie a múdrosť (sv. Konštantín bol veľmi múdry) a Konštantínov súcit s trpiacimi. Autor sa sústreďuje na jeho činnosť predtým ako prišli na Veľkú Moravu a venuje sa obhajobe slovanského jazyka pre pápežom. Všíma si spoločenskú situáciu na Veľkej Morave. Legenda je písaná prózou a rétorickým štýlom (ako rečník, dielo je určené na prednes a nie na čítanie potichu).

Život sv. Metoda – je kratší, epickejší (je tam menej básnických prostriedkov), vecnejší (je tam viac faktov), menej legendový (nepíše sa tam o zázrakoch a Metod nie vykreslený ako dokonalý svätec bez chýb). Jeho činnosti pred Veľkou Moravou venuje autor len málo miesta, viac sa zaoberá činnosťou na Morave. Dielo obsahuje aj historické dokumenty o schválení slovanskej sv. omše a vymenovaní Metoda za arcibiskupa (mal na starosti celú Veľkú Moravu a už nepotrebovali pomoc franských kňazov, boli samostatní, čo sa im- Frankom nepáčilo). Štýl legendy je jednoduchší, ale aj táto obsahuje nejaké básnické prostriedky, ale nie tak veľa ako Život sv. Konštantína.

Staroslovienska literatúra po odchode Metodových žiakov nezanikla. Písali v krajinách, do ktorých museli odísť. Obdobie Veľkej Moravy zohráva veľmi významnú úlohu v histórii nášho národa a aj v tom, že tu sa vytvoril náš prvý jednotný jazyk, ďalej v ňom pokračovali Bernolák, Štúr a ďalší. Začiatok však bol tu- na Veľkej Morave.

 

Vznik a vývin jazykov, indoeurópske jazyky.

 

Písomné pamiatky v najstarších indoe­urópskych jazykoch pochádzajú z 3. tisícročia p. n. l. Jazykové spoločenstvo, v ktorom sa používal indoeurópsky prajazyk, obývalo pravdepodobne súvisiace ob­lasti v Malej Ázii, a na Blízkom východe. V súčasnosti sa jazyky, ktoré vznikli z indoeurópskeho prajazyka, používajú v Indii a celej Európe. Preto sa tieto jazyky, označujú ako indoeurópske jazyky, a tvoria indoeurópsku jazykovú sku­pinu.

Rozdelenie slovanských jazykov

Západoslovanské - slovenčina, čeština, dol. lužičtina, hor. lužičtina, poľština

Východoslovanské - bieloruština, ruština, ukrajinčina

Južnoslovanské - bulharčina, macedónčina, srbčina, chorvátčina, slovinčina