Ľudovít Štúr (1815- 1856) - narodil sa v Uhrovci, študoval v Nemecku a v Ba, bol proti národnému útlaku a presadzoval myšlienky slovanskej vzájomnosti. Diela, ktorým uzákonil spisovnú slovenčinu (1843 na fare v Hlbokom) sa nazývajú: Nárečia slovenskuo a potreba písania v tomto nárečí a Náuka reči slovenskej. V prvom diele píše o tom, že každý národ musí mať vlastný jazyk a do druhého diela zhrnul slovenskú gramatiku a pravopis. Napísal cyklus básní Dumky večerní, kde nachádzame romantický smútok, ktorý pramenil z rozporu medzi snom a realitou. Bola to vlastne prvá romantická lyrika na našom území. Ďalej napísal Spevy a piesne, O národných piesňach a povestiach plemien slovanských.
V Slovenských národných novinách žiadal zrušenie poddanstva, zdanenie šľachty. Bol poslancom za mesto Zvolen. Na podnet Štúra, Hurbana a Hodžu sa v máji 1848 v Liptovskom Mikuláši zišli predstavitelia národného hnutia a sformulovali Žiadosti slovenského národa, kde žiadali používanie slovenčiny na úradoch a školách a autonómiu Slovenska v rámci Uhorska. Vláda žiadostiam nevyhovela a na trojicu vydala zatykač, pred ktorým ušli do Čiech. V septembri vznikla vo Viedni Slovenská národná rada, ktorá organizovala povstanie proti uhorskej vláde. Mysleli si, že Viedeň splní ich požiadavky, ale sklamali sa. Nastala vláda Bachovho absolutizmu, povstalci boli pod policajným dozorom. Sklamanie z revolúcie a kritiku Rakúskej ríše vyjadril v diele Slovanstvo a svet budúcnosti. Dielo je písané po nemecky a vyšlo až po jeho smrti. Myslel si, že Slovanov oslobodí cárske Rusko, ale mýlil sa. Posledné roky prežil v Modre, zomrel na následky zranenia pri poľovačke.