Toto obdobie sa považuje za vrchol národného obrodenia. Centrom vzdelanosti bolo Evanjelické lýceum v BA. V r. 1829 bola založená Spoločnosť česko- slovanská. Zakladateľom bol Karol Štúr a Samo Chalupka. Na lýceu bola Katedra reči a literatúry česko- slovenskej, ktorej profesorom bol Juraj Palkovič a jeho pomocníkom bol Ľudovít Štúr. Viedol ich k samoštúdiu a k poznávaniu dejín a literatúry nášho národa. V tajnosti sa 24. apríla 1836 konala vychádzka na Devín, kde prijali k svojmu krstnému menu aj slovanské meno: Štúr- Velislav, Hurban Horislav a Hodža Miloslav, ale používal ho iba Hodža. Štúrovci nastolili otázku spisovného jazyka. V r. 1843 došlo k dohode o uzákonení spisovného jazyka na schôdzke Štúra, Hurbana a Hodžu na Hurbanovej fare v Hlbokom. Básnik Ján Hollý ich reformu schválil. Za základ spisovnej slovenčiny prijali stredoslovenské nárečie a fonetický pravopis. Za prvé dielo, ktoré bolo napísané štúrovčinou, sa považuje báseň Janka Kráľa Duma bratislavská a prvou knihou bol druhý ročník almanachu Nitra z r. 1844. Vláda však všetky slobodomyseľné hnutia mládeže zakázala, pre vlasteneckú činnosť odvolali Štúra z Katedry reči a literatúry česko- slovanskej, jeho prívrženci na protest odišli z BA do Levoče a vtedy zložil Janko Matuška pieseň Nad Tatrou sa blýska. Štúr však neprestal s národnobuditeľskou prácou, vydával Slovenské národné noviny s prílohou Orol Tatranský a bol aj poslancom za mesto Zvolen.
Samo Chalupka- bol jedným z najstarších štúrovcov. Bol evanjelickým kňazom, bojoval v poľskom povstaní proti cárskemu Rusku za národné oslobodenie. Bol zranený a vrátil sa na Slovensko. Písal básne s so zbojníckou a protitureckou tematikou. V jeho dielach má veľký význam boj za slobodu a viera v lepšiu budúcnosť.
Likavský väzeň- uväznený Jánošík uvažuje o svojom osude, neprepadá beznádeji, ale verí, že Slováci budú raz slobodným národom. Turčín Poničan- veršovaná povesť, vychádzal z ľudovej slovesnosti (uspávanka, ľudové piesne). Stručný dej: Turci unesú ženu, vo svojom tureckom pánovi spozná svojho syna, ten chce, aby pri nich ostala, ale ona odmieta. Nedokáže žiť v cudzej krajine. Branko – veršovaná povesť o zvolenskom zbojníkovi. Brankovi zajali Turci ženu a deti, preto sa stal zbojníkom a útočil na Turkov. Vždy, keď niekde uvidel nespravodlivosť, zasiahol, často bojoval proti presile, ale vyhral. Pánom sa to však nepáčilo, vlákali ho do pasce a v Brezne chytili. Mor ho! – hrdinská epická báseň. Námet čerpal zo 4. storočia, kedy Rimania bojovali na našom území s malou skupinou Slovanov, tá reprezentuje Slovákov a Rimania Maďarov. Nájdeme tu kontrast: túžba Slovanov- Slovákov po slobode, mieri a rovnoprávnosti a na druhej strane zotročovanie a násilie Rimanov – Maďarov, na 1 strane pyšný cisár a na 2. strane pokorní junáci. Autor využil veľa hyperbol, metafor, prirovnaní, epitet a symbolov (orli). Nezdržiaval sa zdĺhavými opismi, ale písal jednoducho. Hrdina je kolektívny, nie je to jedna osoba a tým sa odklonil od znakov romantizmu. Citát: „A ty, mor ho! – hoj, mor ho! Detvo môjho rodu, kto kradmou rukou siahne na tvoju slobodu: A čo i tam dušu dáš v tom boji divokom: Mor ty len, a voľ nebyť, ako byť otrokom.“ Ďalšie diela: Kozák, Kráľohoľská, Boj pri Jelšave, Junák. Na jeho hrobe je nápis (epitaf): Pravde žil som, krivdu bil som- verne národ môj ľúbil som.
Ján Botto – narodil sa v chudobnej rodine, študoval zememeračstvo, nikdy sa neoženil, umrel na porážku. Vychádzal z ľudovej slovesnosti, písal balady a veril, že zvíťazí spravodlivosť. Báseň Báj na Dunaji predstavuje Slovensko ako zakliatu krajinu, ktorá čaká na „osloboditeľa“. Symbolizuje to húska s červenými ústami plávajúca na Dunaji, ktorú oslobodí odvážny junák – Ľ. Štúr. Žltá ľalia – balada o porušení manželskej vernosti, Eva sa po smrti Adama znova vydá, ten ju potresce tým, že si po ňu o polnoci príde a vezme si ju. Ctibor- balada o bezohľadnom pánovi Beckova. Margita a Besná – balada o vdove, ktorá sa chcela vydať, mala však peknú nevlastnú dcéru, zo žiarlivosti ju sotila zo skaly do Váhu, potom zošalie z výčitiek a sama skočí z tej skaly. Smrť Jánošíkova- lyrickoepická básnická skladba, sú tam vyjadrené pocity sklamania štúrovcov po revolúcii, preto sa Botto sústredil na zlapanie, väznenie a popravu Jánošíka a nie na jeho zbojnícky život. Nájdeme tu mesianizmus – túžba po spáse, záchrane, príde niekto a spasí národ. Dielo je rozdelené na Predspev a 9 spevov. Dej: 12 zbojníci- Jánošíkova družina - sa dozvedajú o jeho zlapaní a mučení. Jánošík nemá pocit viny, je presvedčený, že všetko konal v dobrom úmysle- túžbe po slobode. Zbičovaný a pripútaný Jánošík sníva o mladosti a voľnosti. Nasleduje poprava. Slovensko je ako zakliata krajina, ktorá za ním smúti, ľudia veria, že ho víly dokážu oživiť. Na konci sa Jánošík ožení s Kráľkou- kráľovnou víl- tá je symbolom slobody.
Karel Hynek Mácha – bol výbušnej povahy, často sám a jeho dielo nebolo počas života prijímané. Máj- lyricko-epická skladba, skladá sa zo 4 spevov a 2 intermezz (medzihier). Autor tu rieši otázku viny, cti, trestu a vernosti. Aj príroda je jednou z postáv. Hlavnou postavou je Vilém- typický romantický hrdina, vylúčený zo spoločnosti, stane sa vodcom zbojníkov. Jeho otec zvedie jeho milú Jarmilu, zabije ho, odsúdia ho a Jarmila skočí do jazera.