1. Revolúcia 1848—1849 nevyriešila všetky problémy, v ktorých sa zmietala európska spoločnosť tých čias. Jej najvýraznejším úspechom však bob zrušenie poddanstva a zavedenie ústavných foriem vlády vo väčšine európskych štátov s výnimkou Ruska. Miera demokracie v nich bola rôzna podľa toho,

ktoré politické sily sa po revolúciách dostali k moci. Po zrušení poddanstva sa postupne presadila voľná súťaž v podnikaní a trhové hospodárstvo. V hospodársky vyspelých krajinách zohrával rozvoj priemyslu stále dôležitejšiu úlohu. Priemyselná revolúcia, ktorá sa začala už v 18. storočí vo Veľkej Británii, umožnila práve tejto krajine stať sa počas panovania kráľovnej Viktórie (1837—1901) „dielňou sveta“. Vďaka svojej polohe, rozsahu kolónu, prírodnému bohatstvu a politickému systému ovládla Veľká Británia takmer na pol storočia svetový obchod s priemyselnými výrobkami a stala sa najbohatšou európskou krajinou. Toto obdobie anglických dejín sa po kráľovnej Viktórií nazýva viktoriánskym obdobím.

2. V ostatných európskych štátoch bola priemyselná revolúcia zavŕšená v priebehu 2. pol. 19. storočia. Novým javom bolo spojenie vedy a techniky v mnohých odvetviach ľudskej činnosti. Vedecké bádanie sa stalo novým povolaním, na ktoré sa študenti pripravovali štúdiom na technických učilištiach a univerzitách. Obrovský dopyt po železe v strojárstve, stavebníctve a doprave spôsobil veľké zmeny v hutníctve a v chémii. Objavy anglického technika Henryho Bessemera a hutníka Sidney Thoinasa umožnili výrobu kvalitnej ocele, ktorá sa stala najžiadanejším materiálom 19. storočia. Objavy v chémii umožnili rozvoj textilnej výroby, výroby farbív a nových syntetických materiálov

(celuloid, umelé hnojivá, pneumatiky, petrolej, výbušniny). Nové obrábacie stroje (sústruhy, frézy, vŕtačky) a kováčske náradie (parný buchar, hydraulický lis) urýchlili vývoj strojného inžinierstva a štandardizácia zvýšila použiteľnosť jeho výrobkov. Stroje určovali vyspelosť priemyselnej výroby.

3. V stavebníctve sa presadili nové materiály — Liatina, oceľ a sklo. Z týchto materiálov postavili v Paríži centrálnu tržnicu (Halies) i Eiffelovu vežu. V Londýne zažiaril Krištáľový palác pre prvú svetovú priemyselnú výstavu a neskôr Albert Hall. Objav železobetónu umožnil nebývalý rozvoj dopravy, lebo sa využíval pni stavbe železničných a cestných mostov — viaduktov a tunelov. Prvý dvojprúdový tunel bol vybudovaný v rokoch 1857—1870 pod Mont Cenils a roku 1880 pod Sv. Gotthardom. Železničná sieť boba v Európe do konca 19. storočia dobudovaná takmer do dnešnej podoby. Cestná sieť sa začala rozširovať a skvalitňovať asfaltovaním a dláždením. Francúzsky inžinier Ferdinand Lesseps v rokoch 1859-1869 postavil Suezský prieplav (160 km dlhý, od 80 do 135 m široký a 14 m hlboký), ktorý umožnil rýchlejšiu námornú dopravu medzí Stredozemným a Červeným morom. Na stavbe pracovalo 400 tisíc robotníkov, z ktorých pre ťažké pracovné podmienky zomrelo 20 tisíc. Neskôr

Lesseps spolu s Eiffelom začali stavať aj Panamský prieplav. Kvôli obrovskému finančnému škandálu ho však nedokončili.

4. V 2. pol. 19. storočia sa stali hospodársky a tým aj politicky silné tie štáty, ktoré mali rozvinutý priemysel a kolónie. Roku 1870 produkovala Veľká Británia 32 % svetovej priemyselnej produkcie, USA 23 %‚ Nemecko 13 % a Francúzsko 10 %. Veľká Británia boba aj najväčšou koloniálnou mocnosťou. Rozsiahle územia obsadilo Rusko, Francúzsko a staré koloniálne mocnosti Španielsko, Portugalsko a Holandsko. Hospodársky sa vzmáhajúce štáty, predovšetkým USA, Nemecko a Rakúsko

-Uhorsko však kolónie nemalí. Táto skutočnosť neskôr výrazne ovplyvnila svetovú politiku, lebo obsadzovanie kolónií sa stalo zásadnou otázkou medzinárodných vzťahov.