Horniny

Horniny

K vzniku hornín viedlo postupné vychladnutie a stuhnutie žeravej masy z roztavených látok na zemskom povrchu. Horniny sa podobne ako rastliny a zvieratá delia na množstvo druhov. Súvisí to s rôznymi vplyvmi, ktorým boli vystavené po počiatočnom vychladnutí. Rozdeľujeme ich do troch veľkých skupín: vulkanické, premenené a usadené. Premenená hornina je druh horniny, ktorý prešiel bezprostredne po svojom vzniku celým radom zmien, ktoré viedli k zániku pôvodných foriem a k vzniku nových. Napríklad mramor vznikol premenou vápenca. Základnými predpokladmi premeny hornín sú: vysoká teplota, tlak a chemická reakcia. Pohoria vznikali po kolízii zemských dosiek a horniny boli potom vystavované vysokým teplotám a silnému tlaku. Teplá voda, výpary a plyny spustily v hornine chemickú reakciu, ktorá viedla k premene horniny. Pod vplyvom poveternostných zmien sa horniny drvia na drobné častice, ktoré rieky strhávajú so sebou. Neskôr sa častice usádzajú na dne a tam tvrdnú. Pri nepretržitom pribúdaní ďalších a ďalších vrstiev sa usadeniny pod silným tlakom lisujú a menia na tvrdú horninu. Postupné navrstvenie jednotlivých usadenín je charakteristickou vlastnosťou týchto hornín. Podľa výpočtov trvá vznik tridsaťcentimetrovej vrstvy v prípade pieskovca štyristo až päťsto rokov a dvetisíc rokov v prípade vápenca.