Vypracoval: Mgr. Tomáš Godiš



Zdroj:1.http://www.daviddarling.info/images/Descartes.jpg

 

René Descartes sa narodil v roku 1596 vo francúzskom mestečku La Haye. Ako mladý sa rozhodol skoncovať zo životom a prestal jesť. No v poslednej chvíli sa ho podarilo zachrániť pestúnke, ktorá ho naviedla späť do života. Vtedy sa rozhodol, že bude svoj život venovať štúdiu, čo aj urobil. Bol filozofom, matematikom a zaujímali ho skoro všetky prírodné vedy. Bol tvorcom analytickej geometrie a ako prvý objavil a popísal reflexný oblúk. Snažil sa vytvoriť univerzálnu vedu, ktorá by spočívala na matematických základoch. Jeho zásluhy smerujú aj do armády. Descartes totiž slúžil v rôznych armádach. Roku 1618 sa stal dobrovoľníkom v armáde holandského princa M. Nassavského. Po istom čase sa presunul do vojska bavorského vojvodu Maximiliána. V tejto armáde bojuje v tridsaťročnej vojne na územiach Nemecka a Čiech. Dokonca sa zúčastnil aj korunovácie Ferdinanda II.


Vo filozofii sa Descartes definuje ako striktný racionalista a zakladateľ tzv. novovekej filozofie subjektivity. Vtedy to znamenalo zmenu v európskom filozofickom myslení. Descartes viedol s mnohými vedcami listové diskusie, čo sa považuje za prvú svetovú vedeckú spoluprácu. Skoro celý život prežil v liberálnom Holandsku, len na sklonku života na pozvánku švédskej kráľovny Kataríny odišiel žiť do Švédska, kde aj umrel.


Vo svojej filozofii sa venoval predovšetkým 5 dôležitými filozofickými problémami a to:


1, Novou metódou poznania a novou vedou – Ako sme už spomínali vyššie, Descartes sa snažil objaviť novú vedu, ktorá by stála na matematických základoch. Snažil sa k tomu aj objaviť novú metódu poznania novovekej vedy, ktorá sa opiera o racio a myšlienkovú operáciu – dedukciu. Rovnako aj tvrdil, že celý systém filozofie teda musí prejsť revíziou (obnovou).

 

2, Istotou poznania – svojimi výskumami došiel Descartes k presvedčeniu, že pochybovať sa dá vo všetkých veciach a procesoch okrem jedného a to toho, že v danom momente si „ja“ uvedomuje seba a svoje pochybovanie. A teda o všetkom sa dá pochybovať len o samotnom akte myslenia nie. Pri tejto príležitosti vyslovil aj svoju svetoznámu vetu „Cogito ergo sum“ - Myslím (pochybujem) teda som. Toto učenie je metodickou skepsou, ktorá tvrdí (a s ňou aj Descartes), že jediným kritériom pravdivosti je rozum. Rozumu a poznávaniu venoval značný čas svojich výskumov a vypracoval pravidlá presného a správneho poznania. Definoval nasledovné pravidlá:

  1. Správne poznatky sú jedine tie, ktoré rozum bude považovať za správne. Nič, čo rozum za správne považuje, správne nie je.

  2. Ak treba vyriešiť nejaký zložitý problém je dobré tento rozčleniť na časti, resp. úseky.

  3. Pri riešení problémov treba postupovať od najjednoduchších po tie zložitejšie

  4. Descartes ďalej odporúča robiť si poznámky a zápisky o postupe riešenia problému. (Je to dôležité hlavne pri riešení zložitých problémov).


3, Dualizmus – dualistická ontológia. Aj v tejto náuke uplatnil zásadu „Cogito ergo sum“. Uznáva len dve substancie a to sú hmotná substancia a nehmotná substancia. Obom priznáva dôležité vlastnosti - hmotnej substancii rozpriestranenosť a nehmotnej substancií myslenie. Hmotná substancia obsahuje tak vyššie ako aj nižšie formy existencie. Najdôležitejším stupienkom hmotnej substancie je človek. Práve on je predstaviteľom spojenia hmotnej a nehmotnej existencie. V človeku však nie je možné obe substancie oddeliť.

 

4, V ontológií Descartes tvrdí, že existuje bytie, ktoré sa rozprestiera mimo subjektu. Toto bytie je od subjektu nezávislé.

 

5, V otázke Boha sa Descartes obracia na cestu filozofie. Keďže je táto najvyššia bytosť v mysli človeka, musí nevyhnutne aj reálne existovať. Táto bytosť je zároveň garantom existencie hmotnej substancie.

 

 

V poslednej fáze svojho života sa Descartes zaoberal veľmi špecifickými témami. Z podnetu Alžbety Falckey napísal svoj psychologický spis „O vášnach“. Posledné obdobie sa venoval aj prírodným vedám fyziológii a biológii. Vo svojom diele „Rozprava o človeku“ sa venoval prezentácii opisu objavu reflexného oblúka.


 

Základné diela René Descarta sú nasledovné:

 

  • Rozpravy o metóde

  • Svet, alebo traktát o svetle

  • Meteory

  • O človeku

  • Princípy filozofie

  • Meditácie o prvej filozofii

  • Vášne duše



Otázky na zopakovanie:


  1. V ktorom storočí žil a tvoril René Descartes?

  2. Aká je nová metóda poznania podľa Descarta?

  3. Aké sú základné problémy, ktorými sa Descartes venuje vo svojej filozofii?

  4. Čo je to reflexný oblúk?

  5. Aké sú hlavné diela Descarta?

  6. Aká je ontológia u Descarta?

  7. Prečo radíme Descarta k prívržencom racionalizmu?


Použitá literatúra:


  1. Kolektív autorov, Zmaturuj z náuky o spoločnosti, Didaktis, Brno, 2002

  2. A. Martinská Vavrová, Príprava na maturitu – náuka o spoločnosti, Príroda, Bratislava, 2009

  3. I. Paulička, Všeobecný encyklopedický slovník, Ottovo nakladatelství, Praha 2005


Zdroj obrázkov:


  1. http://www.daviddarling.info/images/Descartes.jpg