Slnečná sústava
V priestore medzi Marsom a Jupiterom obieha okolo Slnka množstvo planétok, čiže asteroidov. Pravdepodobne ide o pozostatky explodovanej planéty. Okrem toho existujú aj kométy, ktoré majú veľmi nepravidelnú dráhu a ich pozorovanie je komplikované. Okrem toho existujú aj medziplanetárne hmloviny, ktoré sa môžu objaviť na ľubovoľnom mieste a vznikajú v nich meteory, ktoré nazývame aj padajúcimi hviezdami. Dve planéty slnečnej sústavy – Merkúr a Venuša nemajú ani jediný satelit, respektíve nie je o nich známe, že by nejaký mali. Prstence Saturnu sú najznámejšie, ale nie je jediné, aj v okolí Jupiteru je jeden a urán ich má aspoň deväť. Vďaka expedíciam medziplanetárnych vesmírnych sond už dnes vieme, že tieto prstence sa v skutočnosti skladajú veľkého množstva malých prstencov, ktoré v prevažnej miere pozostávajú z ľadu. Podobajú sa na malé ľadovce, ktoré obiehajú okolo planéty. Zábery zo Saturnu vyhotovili sondy Voyager 1 a 2.
Zatmenie Slnka
Pri otáčaní Zeme okolo Slnka a Mesiaca okolo Zeme sa Mesiac z času na čas ocitá medzi Zemou a Slnkom. Keďže Slnko vyžaruje svetlo a Mesiac je nepriesvitné teleso, zakrýva Slnko a vrhá tieň. Tento jav pozorujeme na Zemi ako výrazné zatmenie, ktoré môže byť čiastočné alebo úplné. Miera zatmenia závisí od polohy všetkých troch telies a od vzdialenosti medzi Mesiacom a Zemou. Úplné zatmenie Slnka možno pozorovať iba v niektorých oblastiach Zeme.