Vypracoval: Mgr. Tomáš Godiš




Ekonomika je závislá od trhového systému. Trhy sú najdôležiteším článkom celej ekonomiky.

 

Trh definujeme ako miesto ekonomiky na ktorom sa stretáva na jednej strane dopyt a na druhej strane ponuka, kde sa vymieňajú statky, alebo výrobné faktory medzi subjektami ekonomiky.

 

Trhový mechanizmus definujeme ako súhrn všetkých procesov a vzťahov vznikajúcich pri obchodovaní so službami, tovarmi a výrobnými faktormi za trhovú cenu.

Existencia trhu je nevyhnutná, lebo umožňuje výmenu statkov (tovarov), ktoré sú pre subjekty nevyhnutne dôležité na ich ďalší rozvoj. Trh ako ho poznáme dnes v minulosti neexistoval, na dnešnú formu sa postupne preformoval z barterového trhu. Barterový trh je jednoduchý trh, na ktorom sa vymieňajú tovary za tovary – neexistujú tu žiadne peniaze. Až neskôr sa objavuje statok, ktorý dokáže vyjadriť hodnotu u každého iného statku pomocou ceny. To sú peniaze. Vďaka peniazom sa trh a obchodovanie na ňom veľmi výrazne zjednodušil.

 

Trhy sa dajú klasifikovať z rôznych pohľadov a to:


Z pohľadu veľkosti trhu rozoznávame:

 

  1. miestny trh – Je to trh istého regiónu, čiže malej oblasti istého štátu, okresu, kraja

  2. národný trh – Je to trh, ktorý sa uskutočňuje na území celého štátu

  3. svetový trh – Je to trh, ktorý sa uskutočňuje medzi viacerými štátmi – Je to prepojenie trhov jednotlivých štátov, ktoré medzi sebou obchodujú.


 

Z pohľadu predmetu (tovaru, služby) obchodu:

 

  1. trh výrobných faktorov – je to trh s pôdou, pracovnou silou – prácou, kapitálom

  2. trh peňazí – finančný (prerozdelenie finančných prostriedkov – napr. podnikateľ - banka)

  3. trh výrobkov a služieb – Je to trh vyrobených produktov a poskytovaných služieb pre osobnú spotrebu


 

Podľa množstva vyrobeného tovaru rozlišujeme:

 

  • trh čiastkový – obchoduje sa tu iba s jedným druhom tovaru

  • trh agregátny – obchoduje sa tu so všetkými druhmi tovaru (slovo agregácia znamená spojovanie a zhlukovanie)

 

 

Podľa stupňa organizovanosti

 

  • organizované trhy (burzy)

  • neorganizované trhy (napr. susedská výpomoc)


 

Podľa podmienok

 

  • voľný trh – pri tomto trhu nie sú stanovené žiadne podmienky obchodovania.

  • regulovaný trh – pri tomto sú stanovené podmienky a pravidlá fungovania obchodovania (väčšina dnešných trhov.)


Všetky druhy vyššie uvedených trhov sú samozrejme prepojené. (existuje napr. regulovaný trh výrobkov a služieb).


 

Znakmi dokonalého trhu sú:

 

  • veľký počet spotrebiteľov a výrobcov

  • neexistujú tu žiadne monopoly (monopol = existuje len jedna firma, ktorá vyrába a predáva daný výrobok)

  • existuje o trhu dostatok informácií.


 

 

Ponuka a dopyt


Aby trh fungoval musí sa hýbať. Musia sa tu stretávať predávajúci, ktorí ponúkajú tovary a kupujúci, ktorí sú pripravení tieto tovary za danú cenu kúpiť. Pre to, aby trh fungoval je potrebná ponuka a dopyt. Ponuku definujeme ako tovary, ktoré ponúka predávajúci za istú cenu na predaj. Ponuka pri tom vyjadruje vzťah medzi cenou a ponúkaným množstvom tovaru. Rastom ceny rastie aj množstvo punúkaného tovaru – ponuka stúpa.


Ponuku delíme na tri druhy a to:


  1. Individuálna ponuka – je to ponuka jedného druhu tovaru, ktorý ponúka jeden ekonomický subjekt (výrobca).

  2. Čiastková ponuka – je to ponuka jedného druhu tovaru, ktorý ale ponúka viacero ekonomický subjektov (výrobcov).

  3. Agregátna ponuka – je to ponuka všetkých druhov tovarov od všetkých ekonomických subjektov

 

Proces tvorby ponuky ovplyvňujú faktory ako: náklady na výrobu statku, cena a množstvo tovaru v ponuke.

Ponuka sa nevyhnutne viaže s dopytom. Bez dopytu nie je ponuka a bez ponuky nie je dopyt.Dopyt pri tom charakterizujeme ako súhrn všetkých tovarov, ktoré sú schopní (a ochotní) zákazníci kúpiť za danú cenu. Dopyt vyjadruje vzťah medzi cenou a príslušným množstvom žiadaného tovaru. Rast cien vedie k poklesu dopytovaného množstva – dopyt klesá.


 

Rovnako ako ponuku môžeme deliť aj dopyt na:

 

  1. Individuálny dopyt – je to dopyt po jednom druhu tovaru od jedného výrobcu.

  2. Čiastkový dopyt – je to dopyt po jednom druhu tovaru od viacerých výrobcov.

  3. Agregátny dopyt – je to dopyt po všetkých výrobkoch od všetkých výrobcov.

 

Proces tvorby dopytu ovplyvňujú faktory ako: cena, množstvo a kvalita statku, výška príjmu, módne trendy a pod.


 

 

Konkurencia



Konkurencia je nevyhnutný úkaz zdravého a dobre fungujúceho trhového systému. Konkurenciu definujeme ako boj subjektov, ktoré sa striedajú na trhoch a bojujú medzi sebou ekonomickými prostriedkami o mieru splnenia svojich cieľov. Plnenie cieľov jedného subjektu obmedzuje plnenie cieľov iných subjektov.


Konkurencia má množstvo foriem. Rozoznávame nasledovné formy konkurencie:


Konkurencia naprieč trhom – je to boj medzi predávajúcimi a kupujúcimi. Predávajúci sa snažia svoj tovar predať čo najvýhodnejšie (čo najdrahšie) a kupujúci sa snaží dosiahnuť čo najlepšiu cenu (chce kúpiť čo najlacnejšie).

Konkurencia na strane dopytu – je to boj dopytujúcich (kupujúcich) medzi sebou za cieľom dosiahnuť čo najlacnejšiu cenu. V okamihu nedostatku tovaru získava tento druh konkurencie na svojom význame. (rast ceny závisí od toho, kto ponúkne najlepšiu cenu).

Konkurencia na strane ponuky - tento druh konkurencie je v súčastnosti ten najdôležitejší. Výrobcovia sa totiž snažia získať čo najvyššie zisky a zároveň sa snažia vytlačiť z trhu svojich konkurentov. Snažia sa o likvidáciu konkurencie a prebratie ich zákazníkov s cieľom dosiahnuť ešte vyšší zisk. Samozrejme na to musia použiť jedine legálne prostriedky.


 

V prostredí Slovenskej Republiky má každý subjekt právo podľa „Listiny základných práv a slobôd“ zúčastňovať sa hospodárskej sútaže a združovať sa. Naopak tento nesmie svoju účasť zneužiť v žiadnej hospodárskej súťaži. Na Slovensku upravujú férovú hospodársku súťaž predovšetkým predpisy obchodného zákonníka. Jedná sa o zákon č. 317/ 1996 Zb. - tento obsahuje predpisy, ktoré zabraňujú obmedzovanie hospodárskej súťaže (zabraňujú napr. kartelovým dohodám*, dohodám o zlučovaní podnikov, získavaniu monopolného postavenia pod …..). Ďalší je zákon § 44 obchodného zákonníka, ktorý hovorí o ustanoveniach brániacich nekalej súťaži (nekalá súťaž = rozpor s dobrými mravmi napr. podplácanie, alebo ovplyvňovanie, klamlivá reklama, priživovanie sa na značke podniku a iné činnosti, ktoré môžu iným výrobcom spôsobiť ujmu alebo inak ho poškodiť)


*Kartel – je to združenie viacerých podnikov za účelom spolupráce alebo spoločného postupu.


Konkurenciu delíme podľa metódy konkurenčného boja na strane ponuky nasledovne:

 

  1. cenovú konkurenciu - subjekty medzi sebou bojujú a ako nástroj boja používajú cenu. Jeden subjekt sa snaží stlačiť cenu tovaru na čo najnižšiu možnú hranicu, tak aby jeho konkurenti nemohli ponúknuť lacnejšiu alebo rovnakú cenu. Cieľom je pri tom zlikvidovanie svojich konkurentov. Keď sa to tomuto subjektu podarí, tak potom určuje cenu, ktorú môže zvýšiť tak, aby dosahoval čo najväčší zisk a vyrovnal „stratu“ z čias konkurenčného boja.

  2. necenovú konkurenciu – je to taký druh konkurencie pri ktorom sa používajú iné nástroje konkurenčného boja ako je znižovanie (alebo manipulácia) ceny. Tieto nástroje sú napr. zvyšovanie kvality, možnosť výhry istej ceny (napr. auta, knihy …), poskytovanie sprievodných služieb (pri automobiloch bezplatný servis …) a poskytovanie iných výhod.


 

Konkurenciu podľa podmienok trhu tovaru delíme na:


Dokonalú – Na trhu je veľa výrobcov toho istého produktu. Majú voľný vstup a výstup na trh, ktorý nie je spojený s nákladmi. To umožňuje flexibilne meniť počet firiem na trhu a tým riešiť nedostatok alebo prebytok tovaru na trhu bez toho, aby sa cena výrobku menila. Na trhu s dokonalou konkurenciou výrobcovia nedokážu ovplyvňovať cenu. Jediným spôsobom, ako dosiahnuť vyšší zisk, je znižovanie výrobných nákladov. Takýto trh je najdokonalejšou a najefektívnejšou formou fungovania trhového systému. Dokonalá konkurencia je však len abstraktný pojem a slúži skôr ako vzor pre mnohé trhy, ktoré sa jej snažia priblížiť. Prakticky je dokonalá konkurencia dnes nereálna.


Nedokonalú konkurenciu - Táto konkurencia sa ďalej člení na tri druhy a to


Monopolnú konkurenciu – veľké množstvo výrobcov vyrába výrobky, ktoré sú podľa zákazníka odlišné. Zákazník si volí konkrétny výrobok od konkrétneho výrobcu. Výrobky sa odlišujú svojou cenou a aj kvalitou.


Oligopol – v odvetví existuje niekoľko málo firiem, ktoré majú istú monopolnú silu. Tieto firmy bránia vstupu iných firiem na trh a umelo udržujú na trhu nedostatok tovaru, čím môžu umelo zvyšovať (a teda určovať) jeho cenu. Na rozdiel od trhu s dokonalou konkurenciou dokáže výrobca určovať cenu výrobku. Samozrejme táto závisí aj od veľkosti dopytu.

 

Monopol – je to jediná firma (výrobca) daného výrobku na celom trhu. Takýto výrobca má absolútnu kontrolu nad predajnou cenou výrobku. Jediné, čo ho dokáže pri určovaní ceny ovplyvniť, je dopyt. Trhový mechanizmus pri existencii monopolov nemôže správne fungovať a preto do fungovania takýchto trhov často zasahuje štát a reguluje ho. (Na Slovensku sú to predovšetkým energetické firmy).





Otázky na zopakovanie:


  1. Definujte trhový mechanizmus

  2. Čo je to ponuka a dopyt?

  3. Aké druhy konkurencie poznáte?

  4. Aké druhy trhov poznáte ?

  5. Aká je to dokonalá konkurencia?

  6. Definujte čiastkovú ponuku a agregátnu ponuku

  7. Definujte čo je to trh

  8. Čo je to monopol a porovnajte ho s oligopolom

  9. Aký to je barterový trh?


Použitá literatúra:


  1. Kolektív autorov, Zmaturuj z náuky o spoločnosti, Didaktis, Brno, 2002

  2. A. Martinská Vavrová, Príprava na maturitu – náuka o spoločnosti, Príroda, Bratislava, 2009

  3. I. Paulička, Všeobecný encyklopedický slovník, Ottovo nakladatelství, Praha 2005