Kondenzátory
Kondenzátor je pasívna, lineárna, frekvenčne závislá, dvojpólová elektrotechnická súčiastka. Skladá sa z dvoch vodivých elektród od seba oddelených dielektrikom. Dielektrikom môže byť vzduch, elektrolyt, plast, keramika, sklo, sľuda, metalizovaný papier alebo aj papier. Kondenzátory delíme podľa konštrukcie na pevné a na kondenzátory s meniteľnou kapacitou. Taktiež ako u cievky rozlišujeme kondenzátor ideálny a skutočný. Ak hovoríme o ideálnom kondenzátore, zanedbávame jeho činný odpor. Čiže dielektrikum by muselo byť dokonale nevodiace, takže by mal iba kapacitu.
Po pripojení kondenzátora na striedavé napätie sa bude striedavo nabíjať a vybíjať, jeho okamžitý náboj sa v každom okamžiku bude meniť. Okamžitá hodnota náboja sa rovná okamžitej hodnote napätia a kapacity kondenzátora.
q = u. C
Skutočný kondenzátor má istý činný odpor, čiže pri výpočtoch by sme nemali tento odpor zanedbávať.
Obr. 36. Zapojenie kondenzátora a rezistora a) sériovo, b) paralelne
Obr. 37. Prúd predbieha napätie o 90°
Cievky
Cievka je pasívna elektrotechnická súčiastka. Cievka je vlastne navinutý vodič na železnom valci, prípadne bez jadra. Navinutý vodič má určitý počet závitov. Hlavnou vlastnosťou cievky je indukčnosť. Indukčnosť poznáme vlastnú a vzájomnú. Pri vlastnej indukčnosti vzniká na cievke indukované napätie, ktoré je určené zmenou vlastného magnetického toku spôsobeného zmenou prúdu pretekajúceho cievkou za určitý čas. Jednotkou vlastnej indukčnosti je 1 Henry [1 H]. Výsledná hodnota vlastnej indukčnosti cievky závisí od počtu závitov, prierezu a dĺžky vodiča, permeability, indukovaného napätia a od časovej zmeny prúdu.
Cievka kladie prechádzajúcemu striedavému prúdu určitý odpor, tento odpor však nie je reálny lebo sa na ňom nevytvára teplo. Hovoríme o indukčnom odpore, alebo o tzv. induktívnej reaktancii.
Preto pri výpočtoch obvodov kde v zapojení sa nachádza aj cievka, môžeme počítať s ideálnou alebo so skutočnou cievkou. Pri ideálnej zanedbávame činný odpor vinutia, teda berieme do úvahy len jej indukčnosť. Pri skutočnej berieme do úvahy jej indukčnosť a taktiež aj jej činný odpor. Výslednú impedanciu cievky teda vypočítame zo vzorca.
Obr. 38. Zapojenie cievky a rezistora a) sériovo, b) paralelne
Obr. 39. Napätie predbieha prúd o 90°