Dvojbrány

 Definícia

           

            Na dvojbránu sa môžeme pozerať ako na skrinku, ktorá obsahuje elektronické prvky.

            Vlastnosti dvojbrány posudzujeme pomocou vstupných a výstupných obvodových veličín, príp. z ich vzájomnej súvislosti.

. Schematická značka dvojbrány

           

 Reaktančné dvojbrány

            Medzi dvojbrány zaraďujeme aj elektrické filtre.

            Tieto slúžia na oddelenie signálov rozložených v jednej frekvenčnej oblasti od signálov rozložených v inej frekvenčnej oblasti. Najdôležitejšou charakteristickou vlastnosťou dvojbrán je napäťový prenos A, ktorý je vyjadrený pomerom výstupného napätia k vstupnému napätiu. Napäťový prenos sa vyjadruje najčastejšie v decibeloch (dB), a vypočítame ho pomocou log.

Pre  výpočet napäťového prenosu používame tieto vzorce :

a)    Dvojbrána RC                                               b) Dvojbrána RL

          

Obidva výrazy sa dajú zjednodušiť nahradením za dané súčiastky t, teda časovej konštanty.      

Potom bude zápis pre obidve dvojbrány rovnaký. fn vo vzorci vyjadruje hraničnú frekvenciu.

Prenos frekvencie je komplexné číslo, ktoré závisí od frekvencie. Môžeme ho vyjadriť v zložkovom alebo exponenciálnom tvare.

          

 

Jeho absolútna hodnota a fáza sa vypočíta zo vzťahu :

                

            Pri grafickom znázornení na y-ovú os vynášame napäťový prenos v lineárnej mierke, na x-ovú os vynášame frekvenciu, ktorá je najčastejšie v logaritmickej mierke. Zobrazenie v logaritmickej mierke je dôležité z dôvodu že dvojbrány zvyčajne sledujeme vo veľkom frekvenčnom pásme.

            Elektrické filtre v určitej frekvenčnej oblasti prenášajú signál s nepatrným tlmením a mimo tejto oblasti signál značne tlmený. Pri zostavovaní pasívnej lineárnej dvojbrány sa používa rôzne zapojenie R, L, C súčiastok. Ak zostavujeme aktívnu lineárnu dvojbránu k zapojeniu pridávame integrovaný obvod.

Podľa toho, aké frekvenčné spektrum signálov a s akým útlmom sa toto spektrum prenáša na výstup filtra rozlišujeme štyri základné typy frekvenčných filtrov. Sú to :

  1. filter typu dolný priepust [ DP ], ktorý prepúšťa signály od najnižších frekvencií až po určitú maximálnu frekvenciu fmax s minimálnym útlmom a všetky ostatné signály s frekvenciami vyššími ako fmax prenáša s požadovaným útlmom. V technickej praxi sa často skrátene označuje ako dolnopriepustný filter.
  2. filter typu horný priepust [ HP ], ktorý prepúšťa signály od určitej minimálnej frekvencie fmin až po teoreticky nekonečnú frekvenciu s minimálnym útlmom a všetky ostatné signály s frekvenciami nižšími ako fmin prenáša s požadovaným útlmom. V technickej praxi sa často skrátene označuje ako hornopriepustný filter
  3. filter typu pásmový priepust [ PP ], ktorý prepúšťa signály od určitej minimálnej frekvencie fmin až po určitú maximálnu frekvenciu fmax s minimálnym útlmom a všetky ostatné signály s frekvenciami nižšími ako fmin a vyššími ako fmax prenáša s požadovaným útlmom. V technickej praxi sa často skrátene označuje ako pásmový filter
  4. filter typu pásmová zádrž [ PZ ], ktorý prepúšťa signály od určitej minimálnej frekvencie fmin až po určitú maximálnu frekvenciu fmax s  požadovaným útlmom a všetky ostatné signály s frekvenciami nižšími ako fmin a vyššími ako fmax prenáša s minimálnym útlmom. V technickej praxi sa často skrátene označuje ako pásmová zádrž.