. Prenosové vlastnosti dvojbrán
Dvojbrany sú spravidla súčasťou prenosovej cesty medzi zdrojom a spotrebičom. V elektronike sú typickými dvojbranami deliče napätia a prúdu, zosilňovače, oneskorovacie vedenia, frekvenčné filtre, prispôsobovacie články, derivačné a integračné obvody. Frekvenčné vlastnosti týchto dvojbranov dobre vyjadrujú ich obvodové funkcie. Delia sa na prenosové funkcie, ktoré vyjadrujú informáciu o prenose signálu z jednej brány na druhú (napríklad prenos napätia Ku=Uout/Uin a imitačné funkcie, ktoré vyjadrujú vzťahy medzi napätím a prúdom dvojbranu (napríklad komplexná vstupná impedancia Zin = Uin / Iin.
V lineárnych obvodoch so zdrojom harmonického signálu, ktorý má frekvenciu ω =2πf sú obvodové funkcie komplexnými funkciami frekvencie. Napríklad závislosť medzi prúdom a napätím, charakterizovanú komplexnou veličinou Z = Z(ω)ejj(ω) sa nazýva komplexná frekvenčná charakteristika. Modul kompelxnej frekvenčnej charakteristiky |Z| = Z(ω) sa nazýva amplitúdová frekvenčná charakteristika a závislosť argumentu j(ω) fázová frekvenčná charakteristika.
Vhodným grafickým vyjadrením frekvenčných charakteristík (Bodeho metóda možno dosiahnuť, že sú do značnej miery nezávislé na parametroch sledovaného obvodu (použitie označenia t pre časovú konštantu namiesto RC, L/R a pod.), že platia pre veľký frekvenčný rozsah (logaritmická mierka, normovanie - vynášanie pomerných hodnôt: ω / ω 0 na pozdĺžnu os a A/A0 na zvislú os) a že amplitúdové charakteristiky možno aproximovať asymptotami k skutočnému priebehu.
Vo väčšine elektronických obvodov sa požadujú vlastnosti blízke lineárnym obvodom. Napríklad v zosilňovači požadujeme neskreslený prenos, t.j. aby okamžité hodnoty výstupného napätia (prúdu) boli k-násobkom zodpovedajúcich hodnôt napätia (prúdu) na vstupe, kde k je zosilnenie. To bude splnené, ak bude zosilnená každá harmonická zložka vstupného signálu rovnako a ak budú zachované fázové posuny medzi týmito zložkami tak ako v lineárnom obvode (t.j. bez amplitúdového a fázového skreslenia). V ideálnom zosilňovači by teda amplitúda signálu na výstupe mala závisieť len od vstupnej amplitúdy a nemala by závisieť od frekvencie signálu. V reálnom zosilňovači sú tieto podmienky splnené len približne a to ešte len v istom frekvenčnom intervale; hovoríme o frekvenčnom pásme, v ktorom sú podmienky splnené s danou odchýlkou (napríklad odchýlkou d<=10%). Okrem toho reálny zosilňovač je schopný zabezpečiť lineárny prenos signálu len do určitého (tzv. dynamického) rozsahu amplitúdy, pokiaľ sa nezačne prejavovať nelinearita charakteristík elektronických prvkov - diód, tranzistorov a pod.