Jaskyne
Speleológia, je veda, ktorá sa zaoberá vznikom jaskýň a všetkým, čo s nimi súvisí: tvarmi jaskýň, jaskynnými živočíchmi , archeologickými a paleontologickými nálezmi. Speleológovia sa zaujímajú o tú časť našej planéty, ktorá do minulého storočia nebola prebádaná.
Jaskyne sa rozdeľujú na dve veľké skupiny. Do primárneho typu patria jaskyne, ktoré vznikli pôsobením sopečných výbuchov, keď s apo vychladnutí lávy vytvorili chodby (lávové tunely), ktoré môžu byť v niektorých prípadoch dlhé až šesť kilometrov. Takouto jaskyňou je aj Cuevas de los Verdes na Kanárskych ostrovoch. Sekundárne jaskyne vznikli v krasových oblastiach pod vplyvom zemetrasení a tiež erozívnym účinkom povrchových a podzemných vôd. Najzaujímavejšie jaskyne tohto typu sa nachádzajú v talianskych regiónoch, ako je Friulský kras a Castellana Puglia.
V jaskyniach žije iba jediný druh cicavcov – netopier. Žije zavesený dole hlavou na stenách jaskýň.
Najdlhšia jaskyňa na svete sa nazýva Flint Mammoth. Nachádza sa v americkom štáte Kentucky a meria 350 km.
Vnútri jaskýň nájdeme široké prázdne chodby pospájané úzkymi tunelmi. Potom rôzne siene s vápencami zaujímavých tvarov – stalaktity a stalagmity.
Stalaktity, stalagmity
Voda v jaskyniach je bohatá na hydrouhličitan vápenatý. Z kvapiek, ktoré po milióny rokov stekali zo stien jaskyne, sa postupne vylúčil uhličitan vápenatý a z jeho usadenín, ako aj z kryštálov vznikli zvláštne útvary – stalaktity (visuté kvaple). Stalagmity vznikli rovnakým spôsobom, samozrejme s tým rozdielom, že vrstvy sa neusadili na stenách, ale na dne jaskyne, a preto ich nazývame stojacimi kvapľami.
Živočíchy v jaskyniach
Kôrovce, mäkkýše a hmyz – organizmy, ktoré sa vynikajúco prispôsobili vlhkému prostrediu. Najpozoruhodnejším obyvateľom jaskýň je slepý mlok, ktorý pripomína veľkého červa. Meria dvadsať centimetrov a je úplne slepý. Má priesvitno-bielu farbu a dýcha pomocou dvoch odstávajúcich červených žiabrov.