Púšte
Obrovské územia, ktoré nazývame púšťami, vyzerali v minulosti inak. Na vytváraní ich piesočnatého a kamenitého rázu sa podieľalo viacero faktorov. Najväčší význam mali vietor, voda a slnečné lúče. Púšte mali členitý terén, na ktorom sa náhorné planiny striedali s hlbokými roklinami. Pokiaľ nejestvovala vysoká vegetácia, naplno sa uplatnila mohutná sila vetra, ktorý prinášal z hôr úlomky hornín. Tie sa postupne obrúsili na malé kamienky. Silný prúd vodných tokov strhával so sebou kamene a drvil ich na márne kúsky. Zároveň sa korytá riek ustavične prehlbovali a brehy sa napĺňali sedimentmi. Slnečné žiarenie a extrémne výkyvy teplôt rozdrvili aj tie najtvrdšie skaly.
Piesočnaté plochy nie sú nehybné. Stačí silnejší náraz vetra a objavujú sa nové duny, ktoré menia tvar celej krajiny. Keď je vietor slabý a fúka z rovnakého smeru, vznikajú široké duny, ktoré pri častých zmenách smeru vetra nadobúdajú kopovitý tvar. Ak stred dún odoláva sile vetra a piesok sa pohybuje iba po okrajoch, tvoria sa polkruhové duny – barkany.
Život na púšti
Napriek nepriaznivým poveternostným podmienkam žijú na púšti rastliny i zvieratá, ktoré preukázali zvláštnu schopnosť prispôsobovať sa životu na púšti. Cicavce vychádzajú z brlohov v noci, aby si zaobstarali obživu. Musia za ňou prekonávať dlhé vzdialenosti, ale za chladnej noci sa im ľahšie pohybuje. Naproti tomu vtáky sa pohybujú cez deň a hniezdia medzi kaktusmi, pretože tie sú pre ne nielen zdrojom obživy, ale i vody.
Teplotné výkyvy
Cez deň púšte pohlcujú 90% slnečného žiarenia, pričom postrádajú vzdušné pary a oblaky, ktoré by zmiernili jeho intenzitu. Z rovnakých príčin dochádza v noci k rýchlemu vyžarovaniu nahromadeného tepla. Preto môže medzi dňom a nocou vzniknúť až 40 stupňový rozdiel. Tento jav nazývame teplotným výkyvom.