Francúzska revolúcia
Táto udalosť, ktorá otriasla nielen Francúzskom, ale aj celým ostatným svetom, vypukla 14.Júla 1789. V ten deň parížske obyvateľstvo Bastilu, kde boli zavretí politickí väzni. Podobne ako iné prelomové udalosti, táto revolúcia znamenala zavŕšenie určitej fázy vývoja a zároveň bola východiskom pre ďalšie dlhodobé historické procesy.
Francúzsko bolo podobne ako prevažná väčšina ostatných európskych krajín, kráľovstvom a vládol tam Ľudovít XVI. To znamenalo, že zákony prijímal kráľ so svojimi poradcami. Medzi privilegované vrstvy patrili šľachta a kňazi. Tretí stav bol úplne vylúčený z riadenia štátu.
Tretí stav
Bola to spoločenská vrstva, ktorá vznikla v stredoveku. Patrili tam ľudia, ktorí nežili z výnosov pôdy a z majetkov cirkvi, ale z plodov svojej práce. Jadro tretieho stavu tvorili roľníci, remeselníci a obchodníci. V 18.storočí v súvislosti s priemyselnou revolúciou a jej progresívnymi výrobnými metódami začal ich počet rásť. Príslušníci tretieho stavu cítili čoraz naliehavejšiu potrebu začať presadzovať svoje záujmy a zapojiť sa do riadenia štátu.
Jakobíni
Po prevzatí moci a zatknutí kráľa sa zišli predstavitelia tretieho stavu, aby pripravili novú ústavu krajiny. Z nich sa vyčlenila skupina na čele s Robespierrom, ktorej cieľom bolo dosiahnuť prevratné spoločenské zmeny. Členovia tejto skupiny sa nazývala jakobíni.
Robespierrove myšlienky boli spočiatku veľmi populárne. Nadšenie však čoskoro vystriedalo najkrvavejšie obdobie francúzskej revolúcie, ktorá sa nazýva vládou teroru. Každý, koho označili za podozrivého, bol odsúdený na popravu gilotínou. Medzi prvé obete teroru patril kráľ, ktorého chytili pri pokuse o útek.
Revolúcia skončila tak, že krvilačného Robespierra, ktorý dal za jediný rok odsúdiť na smrť 2000 ľudí, 27.Júla 1794 ho zatkli a popravili na gilotíne. V ďalšom roku už bol pri moci nový orgán – direktórium, ktoré prijalo novú ústavu Francúzska.