Vypracoval: Mgr. Tomáš Godiš
René Descartes (1596 - 1650)
René Descartes sa narodil v roku 1596 vo francúzskom mestečku La Haye. Ako mladý sa rozhodol skoncovať zo životom a prestal jesť. No v poslednej chvíli sa ho podarilo zachrániť pestúnke, ktorá ho naviedla späť do života. Vtedy sa rozhodol, že bude svoj život venovať štúdiu, čo aj urobil. Bol filozofom, matematikom a zaujímali ho skoro všetky prírodné vedy. Bol tvorcom analytickej geometrie a ako prvý objavil a popísal reflexný oblúk. Snažil sa vytvoriť univerzálnu vedu, ktorá by spočívala na matematických základoch. Jeho zásluhy smerujú aj do armády. Descartes totiž slúžil v rôznych armádach. Roku 1618 sa stal dobrovoľníkom v armáde holandského princa M. Nassavského. Po istom čase sa presunul do vojska bavorského vojvodu Maximiliána. V tejto armáde bojuje v tridsaťročnej vojne na územiach Nemecka a Čiech. Dokonca sa zúčastnil aj korunovácie Ferdinanda II.
Vo filozofii sa Descartes definuje ako striktný racionalista a zakladateľ tzv. novovekej filozofie subjektivity. Vtedy to znamenalo zmenu v európskom filozofickom myslení. Descartes viedol s mnohými vedcami listové diskusie, čo sa považuje za prvú svetovú vedeckú spoluprácu. Skoro celý život prežil v liberálnom Holandsku, len na sklonku života na pozvánku švédskej kráľovnej Kristíny odišiel žiť do Švédska, kde aj umrel.
Vo svojej filozofii sa venoval predovšetkým 5 dôležitými filozofickými problémami a to:
1, Novou metódou poznania a novou vedou – Ako sme už spomínali vyššie Descartes sa snažil objaviť novú vedu, ktorá by stála na matematických základoch. Snažil sa k tomu aj objaviť novú metódu poznania novovekej vedy, ktorá sa opiera o racio a myšlienkovú operáciu – dedukciu. Rovnako aj tvrdil, že celý systém filozofie teda musí prejsť revíziou (obnovou).
2, Istotou poznania – svojimi výskumami došiel Descartes k presvedčeniu, že pochybovať sa dá vo všetkých veciach a procesoch okrem jedného a to toho, že v danom momente si „ja“ uvedomuje seba a svoje pochybovanie. A teda o všetkom sa dá pochybovať len o samotnom akte myslenia nie. Pri tejto príležitosti vyslovil aj svoju svetoznámu vetu „Cogito ergo sum“ - Myslím (pochybujem) teda som. Toto učenie je metodickou skepsou, ktorá tvrdí (a s ňou aj Descartes), že jediným kritériom pravdivosti je rozum. Rozumu a poznávaniu venoval značný čas svojich výskumov a vypracoval pravidlá presného a správneho poznania. Definoval nasledovné pravidlá:
- Správne poznatky sú jedine tie, ktoré rozum bude považovať za správne. Nič, čo rozum za správne považuje, správne nie je.
- Ak treba vyriešiť nejaký zložitý problém je dobré tento rozčleniť na časti, resp. úseky.
- Pri riešení problémov treba postupovať od najjednoduchších po tie zložitejšie.
- Descartes ďalej odporúča robiť si poznámky a zápisky o postupe riešenia problému. (Je to dôležité hlavne pri riešení zložitých problémov).
3, Dualizmus – dualistická ontológia. Aj v tejto náuke uplatnil zásadu „Cogito ergo sum“. Uznáva len dve substancie a to sú hmotná substancia a nehmotná substancia. Obom priznáva dôležité vlastnosti - hmotnej substancii rozpriestranenosť a nehmotnej substancii myslenie. Hmotná substancia obsahuje tak vyššie ako aj nižšie formy existencie. Najdôležitejším stupienkom hmotnej substancie je človek. Práve on je predstaviteľom spojenia hmotnej a nehmotnej existencie. V človeku však nie je možné obe substancie oddeliť.
4, V ontológií Descartes tvrdí, že existuje bytie, ktoré sa rozprestiera mimo subjektu. Toto bytie je od subjektu nezávislé.
5, V otázke Boha sa Descartes obracia na cestu filozofie. Keďže je táto najvyššia bytosť v mysli človeka, musí nevyhnutne aj reálne existovať. Táto bytosť je zároveň garantom existencie hmotnej substancie.
V poslednej fáze svojho života sa Descartes zaoberal veľmi špecifickými témami. Z podnetu Alžbety Falckey napísal svoj psychologický spis „O vášnach“. Posledné obdobie sa venoval aj prírodným vedám fyziológií a biológií. Vo svojom diele „Rozprava o človeku“ sa venoval prezentácií opisu objavu reflexného oblúka.
Základné diela René Descarta sú nasledovné:
-
Rozpravy o metóde
-
Svet, alebo traktát o svetle
-
Meteory
-
O človeku
-
Princípy filozofie
-
Meditácie o prvej filozofii
-
Vášne duše
Baruch Spinoza (1632 - 1677)
Baruch Spinoza bol významný holandský filozof, ktorý pochádzal z bohatej rodiny. Svoj život prežil v Amsterdame. Bol príslušníkom židovského náboženstva. Zo židovskej obce ho však vylúčili kvôli odmietaniu náboženských dogiem. Zastával totiž názor, že kresťanstvo, rovnako ako aj židovstvo, tvorí zhluk zastaraných dogiem a vonkajších rituálov. Tieto považoval za prázdne. Tvrdil aj, že Biblia nie je až do posledného slovka inšpirovaná Bohom (apeluje na časové nezrovnalosti medzi jednotlivými knihami). Kvôli týmto tvrdeniam Spinozu obvinili z kacírstva a vylúčením z cirkvi odsúdili na život v samote. Neskôr bol obvinený (nespravodlivo) i z vraždy. Aj napriek tomu, že pochádzal z bohatej rodiny, nežil život boháča, ale naopak žil v skromných pomeroch. Privyrábal si ako brúsič šošoviek. Zomrel v roku 1677 na tuberkulózu.
Zaujímavosťou jeho filozofie je fakt, že pri tvorení filozofie pracoval jedine v noci. Spinoza považuje všetko, čo je, za jednu veľkú súvislosť. Súčasť tejto súvislosti je aj jednotlivec.
Zastáva „monizmus“, ktorý hovorí o tom, že existuje len jediná substancia. Ona je súčasťou všetkého aj jednotlivca. Je nekonečná a nedeliteľná. Táto substancia má veľa vlastností, ale človek dokáže rozoznať len dve a to materiálnosť (hmotný svet) a myslenie (duchovný svet). Substancia sa prejavuje pomocou takzvaného modusu. Modusom sa chápe konkrétny prejav substancie. Modusom materiálneho sveta je napr. kameň a modusom duchovného sveta je napr. modlitba alebo báseň. Motlidba a aj kameň sú dve stránky jednej substancie. Človek nie je bytosť, ktorá by sa skladala z dvoch odlišných substancií (tela a duše), ale naopak je to jediná substancia, ktorá má dve stránky (telo a dušu). Tieto stránky paralelne existujú a sa takto aj prezentujú.
Racionalizmus sa u Spinozu prejavuje aj tým, že tvrdí, že všetko podlieha prísnemu determinizmu. Náhoda neexistuje. To, čo je a čo bude, je vždy prejavom kauzálnej činnosti. (všetko je určené – všetko musí byť práve takto a nie inak a nedá sa to za žiadnych okolností zmeniť.) Boh je súčasťou prírody, je rozpriestranený všade v prírode. Práve cez prírodu sa nám Boh ukazuje, a pomocou prírodných zákonov aj všetko na zemi riadi. Prírodné zákony sú vnútornou príčinou všetkého diania. Týmto sa Spinoza prihlásil k panteizmu (Panteizmus tvrdí, že Boh je rozpriestranený v prírode.)
Etika v ponímaní Barucha Spinozu vychádza z toho, že človek pomocou rozumu vie rozpoznať, čo je pre neho dobré, čo zlé (resp. čo mu škodí). Poznanie človeka sa stále dopĺňa pomocou logických dedukcií, ktoré majú za cieľ nájsť podstatu a vyššie idei. Pochopenie jednoty substancie je pritom možné len cez tzv. intelektuálnu intuíciu (najvyššiu formu ľudského poznania).
Významné je Spinozovo dielo „Etika“. V ňom sa pokúsil o matematické zdôvodnenie filozofie a dospel k názoru, že pravda sa dá poznať len rozumovými dedukciami.
Gottfried Wilhelm Leibnitz (1646 - 1716)
Gottfried Wilhelm Leibnitz bol nemecký filozof - racionalista. Nebol však len filozofom, ale prispel aj k rozvoju matematiky, kybernetiky, fyziky, geológie a histórie. Bol považovaný za posledného veľkého polyhistora. Tento vzdelanec už v pätnástich nastúpil na univerzitu a ako dvadsaťročný mal doktorát. Dopisoval si zo všetkými dôležitými vedcami tej doby. Bol jedným z iniciátorov založenia Berlínskej akadémie vied a tiež akadémie vied v Petrohrade. Leibnitz bol autorom diela „Monadológia“. V tomto diele vysvetľuje svoje učenie o monádach.
Svet sa skladá z jednoduchých substancií tzv. monád. Každá jedna monáda je jedinečná a špecifická. Monády nie sú rozpriestranené, nemôžu prirodzene vznikať ani zanikať. Monády však majú duchovnú podstatu, sú úplné samostatné, nezávislé a navzájom sa vôbec neovplyvňujú. Všetky zložité substancie živého a neživého sveta vznikajú práve z monád. Matéria je vo vzťahu k monádam druhoradá. Matéria je len istý druh prejavu monád. Monády rozdeľuje na 4 kategórie a to:
-
Monády temné – sú podstatou neživej prírody (základný prejav - pociťovanie)
-
Monády hmlisté – sú podstatou rastlinného a živočíšneho sveta (zakladný prejav – schopnosť spájať pocity a vnemy, schopnosť istej percepcie).
-
Monády jasné – sú podstatou ľudskej duše (prejav - schopnosť sebauvedomenia sa)
-
Monáda monád – Boh – je to monáda monád, ktorá dala všetky ostatné monády na začiatku do pohybu a utvorila tak predurčenú harmóniu. Znamená to, že najvyššia monáda je tá, ktorá utvorila nemenné usporiadanie vesmíru. (Každá monáda je súčasťou vesmíru je s ním prepojená a v každej monáde sa odzrkadľuje vesmír samotný).
Vo svojom diele Teodícea tvrdí Leibnitz, že celkovú harmóniu dotvárajú aj negatívne stránky ako je zlo, nešťastie a nespravodlivosť. Oni taktiež pomáhajú vytvárať harmóniu sveta. Tento svet je stvorený Bohom - a teda najvyššou monádou. Je najlepší zo všetkých možných svetov.
Thomas Hobbes (1588 - 1679)
Thomas Hobbes sa narodil v roku 1588 v anglickom mestečku Malmesbury. Hobbes sa radí medzi mechanických materialistov. Zaoberal sa tak teóriou štátu ako aj teóriou spoločenskej zmluvy a etikou. Hobbes tvrdil, že človek sa rodí v stave prirodzenej rovnosti. To je jeho prirodzený stav. V minulosti človek žil v spoločnosti v prirodzenom stave (v rovnosti), ale postupne vplyvom výchovy dochádza k stavu nerovnosti. Práve výchova selektuje ľudí na silných a slabých. Rôznorodosť spôsobuje nerovnosť a tá vedie k vojne medzi ľuďmi. Ľudia však chcú žiť v rovnosti a preto uzatvárajú spoločenské zmluvy, ktoré ich majú ochrániť a vytvoriť v spoločnosti právny systém. Zároveň tvrdil, že štát vzniká ako výtvor racionálne mysliacich jednotlivcov, ktorí sa rozhodli spoločne brániť svoje práva. V jeho teóriách sa zároveň objavuje princíp deľby štátnej moci.
Otázky na zopakovanie:
-
Čo sú to monády?
-
Aké druhy monád Leibnitz rozoznáva?
-
Ktorá z monád je tá najvyššia?
-
Z čoho vychádza nová metóda myslenia podľa Descartesa?
-
Kto povedal "Cogito ergo sum"? - čo tým myslel?
-
Ktoré dve substancie rozonáva B. Spinoza?
-
Ako chápe B. Spinoza Boha?
-
Ako chápe T. Hobbes človeka a spoločnosť?
Použitá literatúra:
-
Kolektív autorov, Zmaturuj z náuky o spoločnosti, Didaktis, Brno, 2002
-
A. Martinská Vavrová, Príprava na maturitu – náuka o spoločnosti, Príroda, Bratislava, 2009
-
I. Paulička, Všeobecný encyklopedický slovník, Ottovo nakladatelství, Praha 2005
Zdroj obrázkov:
-
http://www.daviddarling.info/images/Descartes.jpg
-
http://www.caressa.it/img/spinoza.jpg
-
http://www.rightwords.eu/imgupl/author/t-600x600/gottfried-wilhelm-freiherr-von-leibniz--1543--t-600x600-rw.jpg
-
http://www.uh.edu/engines/hobbes.jpg