Plazmová obrazovka
Plazma
obrazovky sú aktívne a svoje svetlo samy vyžarujú (na rozdiel od podsvecovaných
LCD obrazoviek. Okrem toho je ešte potrebné, aby
ultrafialové žiarenie bolo prevedené na viditeľné svetlo. To je rovnako ako u
CRT monitorov zabezpečené luminoforom, ktorým je pokrytá zvnútra každá obrazová
bunka Luminofor spôsobuje, že po vstrebaní elektrónu alebo ultrafialového žiarenia
vyžiari viditeľné svetlo.
Celá plazma obrazovka je tvorená matricou miniatúrnych
fluorescentných buniek (pixelov), ktoré sú ovládané sietí elektród. Bunky sú
uzavreté medzi dvoma tenkými sklenenými tabuľkami, každá obsahuje malý
kondenzátor a tri elektródy. Adresovacia elektróda je umiestnená na zadnej
stene bunky, zatiaľ čo dve transparentné zobrazovacie elektródy ležia na
prednej stene. Tieto dve elektródy sú izolované dielektrikom a chránené vrstvou
oxidu horečnatého (MgO).
|
Schéma jednej tretiny jedného pixla plazmovej obrazovky: |
|
Štruktúra obrazovky je teda maticou, kde horizontálne riadky tvoria adresovacie elektródy, kým vertikálne stĺpce sú zobrazovacie (niekedy sa im hovorí Výbojové) elektródy. Vzniká tak mriežka, v ktorej možno každú bunku adresovať zvlášť. Všetky pixely sa u farebných plasma obrazoviek skladajú z troch farebných subpixelov, z červeného, zeleného a modrého.
|
Princíp
zobrazovacej techniky
|
|
Do oboch zobrazovacích elektród je púšťané striedavé napätie. Keď je napätie inicializované, je indukovaný výboj, ktorý začne ionizovať plyn a vytvárať plazmu. Dielektrikum a oxid horečnatý síce ihneď výboj zastaví, ale po zmene polarity (ide o striedavý prúd) ionizácie pokračuje a tak sa dosiahne stály výboj. Napätie na elektródach je udržiavané tesne pod hladinou, kedy začne vznikať plazma a ionizáciu potom dôjde aj pri veľmi nízkom zvýšení napätia na adresovacej elektróde.
Po vzniku plazmy získajú nabité častice vďaka elektrickému polu kinetickú energiu a začnú do seba narážať. Neón a xenón sú privedené do excitovaného stavu a po návrate elektrónu do svojho orbitálu uvoľní ultrafialové žiarenie. Vďaka tomuto žiareniu potom vybudia atómy luminoforu a ten uvoľní viditeľné svetlo. V každom pixeli sú tri rôzne farebné luminofory, ktorých kombináciou vzniká výsledná farba.
Červený, zelený a modrý luminofor musia byť ovládané osobitne a navyše v mnohých úrovniach intenzity, aby sme dostali čo najväčšiu škálu zobrazovaných farieb. U CRT monitorov je princíp jednoduchý, reguluje sa elektrónový lúč, ktorý na bod dopadá. U plazma obrazoviek funguje ovládanie intenzity na princípe modulácie pulzného kódu (Pulse Code Modulation - PCM). Táto modulácia slúži na prevod analógového signálu s nekonečným rozsahom na binárne slovo s pevne danou dĺžkou. Preto sú PDP obrazovky plne digitálne, čo je správny krok do budúcnosti.
Intenzita každého subpixelov je určovaná počtom a šírkou napäťových pulzov, ktoré dostáva bunka počas každej snímky. Toto je dosiahnuté tak, že trvanie každej snímky je rozdelené na niekoľko kratších častí, podsnímkov. Počas tejto periódy sú pixely, ktoré majú svietiť, prednabité na určité napätie (pomocou zobrazovacích elektród) a počas zobrazovacej fázy je potom napätie aplikované na celú obrazovku