Výhody a nevýhody PDP
Pretože plazma obrazovky samy o sebe emitujúce svetlo, majú vynikajúce pozorovacie uhly okolo 160-170 °, takže sú vhodné pre prezentačné účely a pod. Ďalšou nespornou výhodou je spomínaná úspora miesta pri veľkých uhlopriečkach. Ale sú tu aj negatívne stránky, ktoré boli však z veľkej časti potlačené.

Obrazovky nie práve najvyššej kvality majú problémy s kontrastom. Dôvodom je práve to, že napätie medzi zobrazovacími elektródami je udržiavané stále pod prahom ionizácie, aby mala obrazovka dostatočne rýchlu odozvu. Negatívnym účinkom je to, že k minimálnej ionizácie dochádza aj bez napätia na adresovacej elektróde, čo obmedzuje schopnosť zobraziť najtmavšie odtiene a tým znižuje kontrast. Inými slovami, plazma vzniká aj "pohotovostnom stave", keď je adresovacia elektróda vypnutá. Na konci 90. rokov ale prišlo Fujitsu s technológiou zvyšujúcou kontrast zo 70:1 až na 400:1, neskôr dokonca 500:1.

S kontrastom súvisel aj ďalší problém - neschopnosť zobrazovať dokonale stupnicu šedej. V tmavých scénach sa totiž farby blízke čiernej zlievajú v jednu a prechody nie sú zďaleka plynulé. Avšak moderné PDP obrazovky už týmto neduhom netrpia a škála zobrazovaných odtieňov je širšia.
Hoci výroba PDP nie je tak náročná na prostredie ako napr. LCD, sú stále plazma obrazovky veľmi drahé. Životnosť plazmových obrazoviek je okolo 10 tisíc hodín, čo je asi polovičná hodnota ako u LCD. V pomere cena za hodinu niesú PDP príliš praktické.
Taktiež rozteč bodov sa zatiaľ nedostala pod 0,3 mm, naopak býva oveľa vyššia. Preto je stále najlepšie využitie týchto obrazoviek ako HDTV (High Definition TV) a na prezentačné účely väčších spoločností.

 

           

 

 

 

 

2.2.4 OLED obrazovky

 

OLED - (skratka anglického Organic light-emitting diode) je typ displeja využívajúci technológiu organických elektroluminiscenčných diód. Technológia pochádza z roku 1987, keď jej vyvinula firma Kodak. Teraz sa používajú predovšetkým v prístrojoch ako mobilné telefóny alebo MP3 prehrávače.
Princíp činnosti

Medzi priehľadnú anódou a kovovou katódou je niekoľko vrstiev organické látky. Sú to vrstvy vypudzujúce diery, prenášajúce diery, vyžarovacia vrstva a vrstva prenášajúca elektróny. V momente, keď je do niektorého políčka privedené napätie, sú vyvolané kladné a záporné náboje, ktoré sa spájajú vo vyžarovacej vrstve, a tým produkujú svetelné žiarenie. Štruktúra a použité elektródy sú uspôsobené tak, aby dochádzalo k maximálnemu stretávaniu nábojov vo vyžarovacej vrstve. Preto má svetlo dostatočnú intenzitu.

Existujú dva základné druhy, displeja s pasívnou matricou (PMOLED - Passive Matrix Organic Light Emitting Diode) a displeja s aktívnou matricou (AMOLED - Active Matrix Organic Light Emitting Diode).

Displeje s pasívnou matricou - PMOLED

Displeje s pasívnou matricou sú jednoduchšie, používajú sa predovšetkým tam, kde je potrebné zobraziť napríklad iba text. Rovnako ako u jednoduchších grafických LCD displejov (DSTN, STN), sú jednotlivé pixely riadené pasívne, mriežkovou matricou navzájom prekrížených vodičov. V mieste kríženia sú vodiče pripojené k elektródam (katódam, resp. Anódam) OLED štruktúry a tým vznikajú jednotlivé pixely. Pomocou mreže vodičov a multiplexových prepínačov je na anódy a katódy vybraných bodov privádzané elektrické napätie, ktoré prinúti organickú látku vyžarovať. Signály sú spravidla dodávané do stĺpcov a synchronizované s cyklickým zapájaním riadkov. Optický výstup tak vzniká postupným skladaním riadkov, ku ktorému dochádza 60-krát za sekundu.
Čím väčší prúd je v impulzu použitý, tým jasnejšie pixel žiari. Pre plné zobrazenie musí byť každý riadkový vodič nabíjaný po dobu 1 / N snímkovacieho času, kde N je počet riadkov displeja. Napríklad na dosiahnutie jasu 100 nits (tj 100 cd/m2) pre 100 riadkový displej, musia byť pixely budené na úroveň jasu 10 000 nits po dobu 1 / 100 snímkovacího času. Práve nutnosť veľkých úzkych prúdových impulzov znižuje účinnosť displeja, a to úbytky napätia na vodičoch a tiež pri krátkodobých veľkých intenzitách pracuje organický materiál v menej efektívnej pracovnej oblasti generovania svetla. Z dôvodu vyššej spotreby a horšieho zobrazenia sú PMOLED vhodné predovšetkým pre displeje menších uhlopriečok a zobrazovanie prevažne statických a textových informácií (MP3 prehrávače, mobilné telefóny, informačné displeje v automobiloch atď).