je to prirodzený jav, keď slnečné lúče dopadajú kolmo a to 23,5° rovnobežku sev.g.š. Jeho názov pochádza z ročného obdobia , ktoré vzniká 21. júna na severnej pologuli , kde je aj najdlhším dňom (na južnej je zima zároveň najkratším dňom).
Polárny deň vzniká za sev. pol. kružnicou 66° 33´sev.g.š. Slnko tu vôbec nezapadá (polárna noc je na opačnej pologuli a Slnko tu vobec nevychádza).
z tradície:
Oslavy sa konali v noci na počesť boha slnka a volala sa svätojánska noc - plná čarov a kúziel. Zapaľovali sa ohne, ktoré mladí muži preskakovali. Dievčatá sa kúpali v rose alebo v potoku na znak plodnosti v budúcnosti.
Nastáva dňa 21. decembra a je spôsobený sklonom zemskej osi a obehom Zeme okolo Slnka. Na severnej pologuli mame zimu a na južnej naopak leto. Deje ktoré sa dejú sú úplne naopak ako pri letnom slnovrate.
Z tradicie:
Naši predkovia, Slovania, oslavovali boha nebies , Svaroga a jeho syna Dažboga, boha slnka. Dažbog sa narodi po zimnom slnovrate a ked vo vrchole svojich síl na deň letneho slnovratu vyháňa preč Morenu, zimu.