LIŠAJNÍKY.
Veda, ktorá sa zaoberá lišajníkmi, nazýva sa lichenológia. Podľa najnovších odhadov sa na Zemi nachádza asi 17 000 – 20 000 druhov lišajníkov, vedci predpokladajú, že v súčasnosti z nich je známych asi 70%. Na Slovensku v literatúre je známych takmer 1500 druhov lišajníkov, ich reálny počet je v skutočnosti oveľa nižší. Kráľovstvom lišajníkov je Antarktída. Rastú na všetkých kontinentoch, prevažne na skalách, ku ktorým sú prirastené pomocou príchytných vlákien. Zvetrávajú horniny, rozrušujú skaly a z organických zvyškov vzniká pôda. Hovorí sa im aj „ priekopníci života na holých skalách “. Rastú pomaly a dožívajú sa vysokého veku. Pre život potrebujú svetlo, vodu a vzduch. Lišajníky sú citlivé na znečistené ovzdušie, preto ich možno nájsť len v prostredí, kde je čisté a zdravé ovzdušie. Lišajníky udržujú nadmernú vlhkosť, sú úkrytom pre hmyz, preto sú nežiadúcimi na kôre ovocných stromov.
Telo lišajníka tvorí :
Ø riasa – prebieha v nej fotosyntéza, ktorou si vytvára potravu vo forme organických látok. Tie sú výživou pre hubové vlákna. Riasa niekedy dodáva hube vitamíny, ktoré stimulujú rast lišajníkov.
Ø huba – dodáva zelenej riase vodu a chráni ju pred prudkým slnečným žiarením.
Lišajníky sa rozmnožujú nepohlavne, z materských jedincov sa uvoľňujú klbká hubových vlákien, z ktorých vznikajú nové stielky. Majú význam pri regulácií prívodu svetla, ochrane pred výparom, toxickými zlúčeninami. Pre človeka majú význam vo farbiarstve, v parfumérií, vo farmaceutickom priemysle pre fungicídne a cytostatické účinky.
