Pohoria
Pohoria, podobne ako zemetrasenia a sopky, vznikajú pri búrlivom vzájomnom pôsobení pohybujúcich sa dosiek zemskej kôry. Dosky sú z pevnej horniny, ale pri vzájomnej zrážke sa prehýbajú a skrúcajú ako platne z teplej hliny. Tento horotvorný proces sa nazýva orogenéza. Pohoria sa modelujú jedným z troch základných spôsobov. Vrásové pohoria sú výsledkom zrážky dvoch kontinentálnych dosiek. Kôra oboch kolidujúcich dosiek sa jednoducho zvlní, podobne ako sa tvoria záhyby na plátenných obrúskoch, keď ich na rovnom povrchu posúvate proti sebe. Sopečné pohoria vznikajú vtedy, keď doska nesúca morské dno narazí do kontinentálnej dosky. Oceánska doska, ktorá je hustejšia, sa podsunie pod kontinentálnou doskou. Čelná hrana oceánskej dosky sa ponorí hlbšie do plášťa Zeme, kde sa roztaví. Magma si potom hľadá cestu na povrch, pričom vytvorí reťazec sopečných pohorí. Zlomové pohoria vznikajú pri rozpade zemskej kôry na bloky oddelené trhlinami, pričom sa mení vzájomná poloha blokov.
Mnohé vrcholy pohorí boli kedysi na dne oceánov. Všimnite si amonity, zvinuté mäkkýše, ktoré v druhohorách žili v oceánoch. Vyhynuli však približne pred 65 miliónmi rokov. Skameneliny amonitov, ako tie vľavo, sa našli v Himalájach a v Skalistých horách – čo je dôkaz, že morské dná z dávnej minulosti sa dnes nachádzajú vysoko pod oblohou.
O tom, že Mount Everest je najvyšším vrchom na Zemi, sa nevedelo až do roku 1852. V tom roku istý zememerač, ktorý v Indii spracovával zameriavacie práce spred štyroch rokov, na svoje prekvapenie zistil, že vrchol XV na nepálsko – tibetskej hranici je takmer o 300 m vyšší ako jeho susedia. Mount Everest pomenovaný po britskom výskumníkovi Georgeovi Everestovi, sa stal cieľom horolezcov z celého sveta. Od roku 1921 sa ho pokúšalo zdolať 11 výprav. Až 29. Mája 1953 dosiahli vrchol Edmund Hillary a tenzing Norgay.