Vodič v elektrickom poli, influencia :                                 

Ak je nenabitý vodič vsunutý do vonkajšieho elektrického poľa rozdelia sa jeho voĺné elektróny po jeho povrchu /obr.1/ a úplne sa zruší elektrické pole vo vnútri vodiča. Siločiary výsledného poľa sú tesne nad povrchom vodiča kolmé k jeho povrchu. Elektrický potenciál medzi protiľahlým povrchom vodiča má opačnú orientáciu ako potenciál medzi doskami kondenzátora vytvárajúceho vonkajšie el. pole. Elektrické pole tvorené nábojmi vodiča má teda rovnaký rozdiel potenciálov ako vonkajšie pole, ale opačnú orientáciu. Vplyvy obidvoch polí sa vo vnútri vodiča vyrušia a vnútrajšok vodiča je priestor bez elektrického poľa.

Tienenie elektrického poľa : Influencia /preliatie el. nábojov, z latinčiny influencia=vlievať sa/ je možné využívať pri tienení /zrušenie vplyvu/ elektrických polí. Keď bude vo vonkajšom el. poli miesto plného vodiča /obr.1/ umiestnený dutý vodič /napr. kovová klietka/, nebude vo vnútri dutého vodiča elektrické pole pôsobiť. Ohraničenie priestoru vodivou konštrukciou /plechovou, alebo drôtenou/ za účelom odtienenia vplyvu elektrických polí sa nazýva Faradayova klietka /Michael Faraday bol anglický fyzik, žil 1791-1867/.

K tieneniu sa najčastejšie používajú uzemnené kovové tyče a steny /obr.2/. V uzemnenej vodivej doske dôjde vplyvom influencie k oddeleniu nábojov. Na strane tieniacej dosky, ktorá je oproti nabitej dosky sa zhromaždia náboje opačnej polarity, ako sú náboje na nabitej doske. Náboj na opačnej strane tieniacej dosky sa vybije cez uzemňovacie vedenie.

Elektrické polia je možné odtieniť kovovými plochami, drôtenou mrežou alebo drôtenou tkaninou.

Tienením možno zabrániť vplyvu rušivých polí na elektrické súčiastky a elektrické vedenie. Okrem toho možno prvky elektronických zariadení konštruovať a prepájať tak, aby sa vzájomne neovplyvňovali rušivými poliami

Kondenzátor sa skladá z dvoch vodivých elektród , ktoré nie sú spolu vodivo spojené. Medzi elektródami môže byť vložená izolačná látka, ktorá sa v súvislosti s kondenzátormi nazýva dielektrikum. Ak je nenabitý kondenzátor pripojený na zdroj jednosmerného napätia /jedna elektróda na kladný pól a druhá na záporný pól zdroja/, pretečie nabíjací prúd a elektródy kondenzátora sa nabijú nábojmi súhlasnými s pripojenými pólmi zdroja. Kondenzátor je nabitý, t.j. jeho elektródy sú nabité opačnými nábojmi /obr.1/.

Ak medzi dosky kondenzátora s doskovými elektródami vsunieme dosky dielektrika /obr.2/, nabije sa kondenzátor /pri rovnakých ostatných podmienkach/ väčším nábojom. Dôvodom sú náboje viazané v dielektriku vplyvom pôsobenia elektrického poľa. V polárnom dielektriku ako je napr. voda, dôjde k natočeniu molekulárnych elektrických dipólov v smere poľa. V nepolárnych dielektrikách, ako je napr. kremík, získajú molekuly indukované dipólové momenty tým, že sa „pretiahnu“, t.j. stredy oblastí kladných a záporných nábojov sa od seba vzdialia. Tomuto javu v dielektriku sa hovorí polarizácia dielektrika. Väčšina dielektrík svoju polarizáciu po vybití kondenzátora /po zániku el. poľa / stráca.