Protokoly

Protokoly

ARPANET na začiatku používal protokol pod názvom NCP. Potom sa však začal používať protokol TCP/IP, ktoré sa používaju na Internete dodnes. Protokol TCP/IP sa prvý krát použil na Stanfordskej Univerzite, kde Vincent Cerf spolu s Bobom Kahnom navrhli protokol TCP.
Ten sa neskôr rozdelil na dva samostatné protokoly TCP a IP. od roku 1982, keď ministerstvo vnútra odsúhlasilo, že sa tento protokol používať museli všetky univerziti napojené na sieť ARPANET prejsť na tento protokol. Prechod sa uskutočnil 1.1.1983 a bol nezvyčajne ľahký. Na internete sa objavili správy z univerzít o tom, že prechod prežili. Pretože bol protokol TCP/IP verejný vznikali nové siete, ktoré sa začali napojovať na ARPANET. Na ARPANET sa začali napájať univerzity a táto sieť sa moc začala rozrastať. Nástupom protokolu TCP/IP sa začali niektoré sieťe od ARPANETU odpajáť. Jednou z nich bola MILNET military network, ktorá slúžila výhradne na vojenské účely. ARPANET v roku 1990 zanikol.

V šesťdesiatych rokoch vrcholila studená vojna a Američania potrebovali vymyslieť spôsob, ako počítače na rôzne rozmiestnených veliteľských stanovištiach prepojiť tak, aby sa spojenie po zlikvidovaní niektorého z nich neprerušilo. Armáda teda zadala vedcom úlohu, ktorú splnili v roku 1969, keď vznikla komplexná vojenská sieť nazvaná Arpanet. Arpanet sa v 70. rokoch nevídane rozrástol, predovšetkým vďaka akademickej obci, ktorá dostala možnosť sieť využívať. Armáda si neskoro uvedomila "chybu" a v roku 1983 musela preťažený Arpanet ponechať civilnému sektoru a vybudovať si vlastnú sieť Milnet. V 80. rokoch sa Arpanet začal rozširovať do sveta. Úlohu "hlavnej siete" postupne prevzala nová sieť Internet (international net - medzinárodná sieť). V 90. rokoch objavila internet komerčná sféra a domácnosti a rok od roku rástol do podoby, v akom ho poznáme dnes. Pôvodne sa na internete nachádzali iba stránky s textom, no v roku 1993 naň pribudli obrázky, vďaka ktorým sú stránky krajšie a živšie. V roku 1992 existovalo na svete asi 50 počítačov, na ktorých boli stránky uložené a z ktorých sa dali prehliadať. V roku 1995 to už bolo 100 000 počítačov, ktoré zobrazovali internetové stránky a iba nedávno vedci zistili, že dnes je na internete viac ako 50 miliárd stránok s informáciami na niekoľkých miliónoch počítačov. Mnoho ľudí sa ešte aj dnes, v čase informačnej spoločnosti pýta, na čo je vlastne internet dobrý. Spomenieme vám teda niekoľko vybraných služieb, ktoré sú najčastejšie využívané.

Sú to internetové stránky, na ktorých sú uložené informácie - napríklad text, obrázky, ale aj multimediálne prezentácie podfarbené zvukom. Internetové stránky môžeme prirovnať k starým známym dokumentom, ktoré ste určite aj vy niekedy vytvorili v známom programe Word. Môžete v nich vytvárať rôzne textové efekty, pridávať do nich tabuľky alebo akékoľvek obrázky. Na rozdiel od Wordu, ktorý stránku iba vytvorí a uloží ako samostatný dokument možno na internete jednotlivé stránky prepájať takzvanými hypertextovými odkazmi. Na svoju stránku môžete umiestniť akýkoľvek odkaz na inú stránku, či už vašu alebo cudziu. Ak návštevník stránky klikne na hypertextový odkaz kurzorom myšky, na obrazovke sa mu okamžite zobrazí stránka, na ktorú odkaz smeroval. Hypertextovými odkazmi je teda prepojený celý internet a tak sa pokojne zo slovenskej stránky môžete jedným kliknutím dostať na stránku americkú a z nej zasa späť, všetko záleží iba od toho, kam hypertextový odkaz smeruje.

E-mail je inými slovami elektronická pošta, pomocou ktorej môžete posielať text, obrázky, alebo súbory kamkoľvek vo svete, kde sa nachádza internet. Pomocou e-mailu môžete napríklad odoslať obrázky svojej rodiny známym v Austrálii. Rozdiel je len v tom, že e-mail v porovnaní s klasickým listom dorazí príjemcovi namiesto o týždeň o niekoľko minút a namiesto vysokého poštovného zaplatíte iba telekomunikačný poplatok za čas pripojenia na internet (ak je správa "malá" a po odoslaní sa ihneď odpojíte od internetu, tak iba 1,50 Sk).