Charakteristika obdobia dospievania
Dospievanie je vývojové obdobie medzi detstvom a dospelosťou, prekrývajúce sa približne s druhou dekádou života. Je charakterizované výraznými zmenami vo všetkých zložkách osobnosti. Mení sa telesný vzhľad, vyvíjajú sa mentálne schopnosti, často dochádza k búrlivým citovým prejavom. Iný rozmer nadobúdajú vzťahy k rodičom, významné sa stávajú vzťahy k iným osobám a postupne dochádza k osamostatňovaniu ľudského jedinca. V súčasnej rozvinutej spoločnosti ide o dôležité obdobie prípravy na samostatný život v dospelosti.
„V jednoducho organizovaných spoločenstvách neexistuje samostatné obdobie dospievania, prechod z detstva do dospelosti je tu bezprostredný. Často je takýto okamih určený okamihom iniciačného rituálu, pri ktorom má mladý človek dokázať svoju odolnosť a odvahu a pri ktorom sú mu odovzdávané symboly dospelého statusu. Od konca minulého a najmä od začiatku tohto storočia sa stále častejšie vyhraňuje zvláštny životný úsek so samostatným sociálnym určením; poskytnúť čas a ochranu k postupnému zvládnutiu všetkých zložitých spoločenských úloh. Dospievajúci sa začínajú líšiť ako od detí, tak od dospelých, vytvárajú si zvláštne znaky i špecifickú subkultúru s odlišným vyjadrovaním, oblečením a úpravou, niekedy zakladajú i zvláštne neformálne či formálne zoskupenia, rôzne hnutia mládeže.“ (Langmeier, Krejčířová, 1998, str. 142).
„Adolescencia tak získala zvláštny význam. Má svoj sociálny, ekonomický, pedagogický, zdravotný i kultúrny rozmer. Má taktiež svoju sociálnu reprezentáciu a subjektívnu hodnotu.“ (Macek, 2003, str. 12).
Všeobecným názorom je, že dospievanie je obdobím problémov, väčšina rodičov ho očakáva s napätím a dúfa, že bude čo najskôr za nimi. V literatúre sa stretávame s pomenovaním adolescencie ako obdobia „búrok a kríz“ (Atkinson, 2003). G. S. Hall (cit. dľa Macek, 2003, str. 14) „prirovnáva adolescenciu k nemeckému literárnemu hnutiu „Sturm und Drang“, ktoré bolo charakteristické idealizmom, plným vyjadrovaním emócií, revoltou proti všetkému starému, odhodlaním žiť inak až do všetkých dôsledkov. Chápe adolescenciu ako nevyhnutný a dramatický stret protikladných tendencií v človeku.“
Hoci sa emočná nestabilita, impulzívne konanie a vzdor v dospievaní objavujú, novšie práce univerzálny výskyt adolescentných kríz nepotvrdili (Langmeier, Krejčířová, 1998). Podľa Macka (2003, str. 32-33) „skôr ako o krízu, ktorá sa spája s negovaním všetkého doterajšieho hodnotného, sa častejšie jedná o proces pozvoľnej transformácie vlastných pocitov, názorov a hodnôt. Pre ten sa viac ako kríza hodia termíny ako hľadanie a prehodnotenie.“ Rodičia by preto mali dať svojim deťom čas a priestor na spoznávanie samého seba, na hľadanie svojho miesta vo svete a poskytnúť im pritom dostatok lásky a opory, aby týmto obdobím prešli bez závažnejších konfliktov a boli pripravení zodpovedne vstúpiť do života dospelých.
Vymedzenie obdobia dospievania
„V základnom, biologickom zmysle môžeme obdobie dospievania vymedziť široko ako životný úsek ohraničený na jednej strane prvými známkami pohlavného dozrievania a zreteľnou akceleráciou rastu, na druhej strane dovŕšením plnej pohlavnej zrelosti a dokončením telesného rastu.“ (Langmeier, Krejčířová, 1998, str. 138).
Ide o obdobie časovo rozsiahle, asi od 10-11 rokov do 20-22, a zo psychologického hľadiska značne diferencované. Preto býva ďalej členené na niekoľko časovo kratších úsekov, ktoré sú kvalitatívne odlišné, pričom toto delenie sa u jednotlivých autorov rôzni. V európskej literatúre sa tradične rozlišuje obdobie pubescencie a adolescencie. Vágnerová (2000) lokalizuje pubescenciu medzi 11. a 15. rok a adolescenciu medzi 15. a 20. rok života. Rovnaké rozdelenie používajú i Langmeier a Krejčířová (1998), pričom pubescenciu ďalej členia na fázu prepuberty a fázu vlastnej puberty. V americkej literatúre sa termínom adolescencia označuje celé obdobie dospievania (napr. Atkinson, 2003). Keďže sa v tomto poňatí začína chápať aj u nás, rozhodla som sa v tejto práci uviesť Mackovo rozdelenie na včasnú, strednú a neskorú adolescenciu (Macek, 2003).