Kontrola a riadenie
Emočný vzťah rodičov a adolescentov úzko súvisí s prístupom rodičov k udržiavaniu disciplíny, kontrolou a riadením. Tieto dve dimenzie výchovného štýlu by sa mali navzájom vhodne dopĺňať a vytvárať pozitívnu rodinnú klímu. Gecková (1998) uvádza, že ak má rodina vychovať samostatného a zodpovedného jedinca, musí sa o dieťa starať dôsledne a s láskou, prejavovať úprimný záujem a podporovať jeho iniciatívu a autonómiu.
Podľa Vendela (1987, cit. dľa Gecková, 1998) chápe adolescent nevhodne prejavovaný záujem ako obmedzovanie, kontrolovanie, ktoré ho dráždi a preto sa mu bráni. Neverí, že to rodičia myslia dobre, vníma ich ako obmedzujúcich, nechápajúcich a nespokojných. Rodičia zasa vnímajú adolescenta ako protivného a nevďačného a vo vzájomných interakciách pokračujú v odcudzovaní.
Vysoká miera hostility a direktivity vo výskume Geckovej (1998) súvisela s vyššou mierou rizikového správania dievčat. U chlapcov sa ukázal vzťah medzi rizikovým správaním a nedôslednou výchovou otca. Vzťah vnímanej direktivity rodičov (najmä matky) a rizikového správania u dievčat potvrdili i Verešová a Hušvétyová (2005). Zo zistených výsledkov autorky vyvodzujú, že dievčatá v období puberty potrebujú matku, ktorá prejavuje viac lásku, porozumenie a citlivé usmerňovanie, než direktívne vedenie.
Prokopčáková (1999, 2000, cit. dľa Blatný et al., 2005) zistila, že adolescenti s prísnymi rodičmi sa viac obávajú vlastnej budúcnosti, chlapci sú viac nepokojní a často nechcú žiť, dievčatá sa často cítia nezaujímavo a osamotene. Tieto negatívne pocity majú ďalej vplyv na maladjustované správanie dospievajúcich, ako napr. drobné krádeže, skúšanie drog, neskoré príchody domov, atď.
Ďalším parametrom, ktorý má vzťah k rizikovému správaniu je tzv. monitoring, teda rodičovský dohľad. Matoušek a Kroftová (1998, str. 45) ho vymedzujú ako „mieru informovanosti rodičov o tom, čo ich dieťa robí vo voľnom čase, s akými kamarátmi sa stretáva, kde sa zdržiava, keď nie je doma, kedy a v akom stave sa vracia domov.“ Viaceré výskumy ukázali, že vysoká miera monitoringu znižuje riziko fajčenia, konzumácie alkoholu a taktiež ďalších foriem rizikového správania v adolescencii (pre prehľad viz. Dick et al., 2007). Je zjavné, že monitoring rodičov je dôležitý a významne ovplyvňuje správanie adolescentov.
Štruktúra rodiny
Vzťah k rizikovému správaniu má nepochybne i neprítomnosť rodičovskej postavy v rodine. Podľa Matouška a Kroftovej (1998) v rodine mladistvých delikventov často chýba otec a deti tak nemajú druhý zdroj opory a druhú autoritu. Matka detí je viac zaťažovaná nárokmi na výchovu a často ju nezvláda efektívne.
Zhoršenie kvality výchovy, ktorá môže súvisieť s väčšou depresivitou rodičov po rozvode, zvyšuje riziko zapojenia adolescentov do rizikového správania. Vo výskume Simonsa, Lina, Gordona, Congera a Lorenza (1999) kvalita matkinej výchovy vysvetľovala veľkú časť vzťahu medzi rozpadom rodiny a rizikovým správaním dospievajúcich. U chlapcov z rozvedených rodín sa ako ochranný faktor ukázal vzťah otca, i napriek tomu, že už s rodinou nebýva. Ak sa otec aktívne zapája do výchovy a pomáha riešiť každodenné problémy, znižuje tým u chlapcov riziko výskytu problémového správania. U dievčat sa tento efekt prejavil len v malej miere, dôležitejší je pre ne dobrý vzťah s matkou.