Škola ako jeden z faktorov ovplyvňujúcich rizikové správanie
Škola je prostredím, kde adolescenti trávia značnú časť svojho času. Má veľký význam ako miesto pre stretávanie sa s rovesníkmi i ako sprostredkovateľ rôznych záujmových aktivít. Avšak dáva taktiež priestor pre rozvoj rizikového správania ako je napríklad šikanovanie. Spúšťačom šikanovania môže byť správanie samotného učiteľa, ktorý svojim nezáujmom či agresivitou upozorní na jedinca, ktorý je v nejakom ohľade nedostačujúci a môže sa tak stať terčom agresívneho správania spolužiakov (Matoušek, Kroftová, 1998).
Faktory školského prostredia a ich vplyv na rozvoj rizikového správania boli predmetom viacerých výskumov. Aunola, Stattin a Nurmi (2000) skúmali vzťahy medzi školským prospechom, zvládaním školskej záťaže a prejavmi rizikového správania. Zistili, že žiaci s nízkym self-esteemom častejšie používajú maladaptívne stratégie zvládania školskej záťaže, čo následne vedie k prejavom rizikového správania. Ďalej zistili, že čím viac používajú adolescenti maladaptívne stratégie zvládania školskej záťaže, tým viac sa u nich vyskytuje depresívna symptomatológia.
Za významný rizikový faktor vo vývoji problémového správania označujú Allison et al. (1999, cit. dľa Orosová et al., 2007) nejasné školské normy, dezorganizované školské prostredie, ktoré neposkytuje pocit bezpečia a príjemné zážitky.
Carpenter (2001) konštatuje, že problémy adolescentov v škole súvisia s fajčením cigariet, konzumáciou alkoholu, násilným správaním a myšlienkami na samovraždu.
Rovesnícka skupina ako jeden z faktorov ovplyvňujúcich rizikové správanie
V priebehu adolescencie sa mladí ľudia čoraz viac odpútavajú zo závislosti na rodine a orientujú sa na vzťahy s rovesníkmi. Prostredníctvom nich napĺňajú svoju potrebu niekam patriť, získavajú určitý sociálny status a pocit vlastnej hodnoty. Rovesníci sú zdrojom najrozličnejších informácií, majú vplyv na formovanie názorov, postojov a taktiež na správanie jednotlivca. Podľa Maxwella (2002, cit. dľa Širůček et al., 2007) majú rovesníci vplyv na rozvoj rizikového správania, a to dvojaký. V prvom prípade pôsobia ako brzda rizikového správania, prípadne majú priamy vplyv na to, že k nemu vôbec nepríde. V druhom prípade iniciujú a podporujú rizikové správanie.
Gecková a van Dijk (2001, cit. dľa Blatný et al., 2005) potvrdili významný vzťah medzi vplyvom rovesníkov a rizikovým správaním. Pravdepodobnosť, že sa u daného jedinca rozvinie rizikové správanie, je tým väčšia, čím viac jeho kamarátov sa takéhoto správania zúčastňuje. Podľa Sobotkovej, Blatného a Hrdličku (2007) počet kontaktov detí s rovesníkmi, ktorí zneužívajú návykové látky a správajú sa delikventne, súvisí s mierou antisociálneho správania. Leech, Day, Richardson, Goldsmith (2003) uvádzajú viacero výskumov, v ktorých sa potvrdil významný vzťah medzi zneužívaním návykových látok a delikventným správaním adolescentov a zapojením priateľov v takomto správaní.
Carpenter (2001) dáva vplyv rovesníkov do súvislosti s fajčením a pitím alkoholu. Kamaráti, ktorí pijú a fajčia, sú silným rizikovým faktorom takéhoto správania. Autor ďalej uvádza, že kamarátstvo s niekým, kto sa pokúsil o samovraždu, zvyšuje riziko mladých ľudí, že sa o ňu taktiež pokúsia. Donato et al. (1994, cit. dľa Gecková et al., 2000) uvádzajú viacero štúdií, ktoré identifikovali vplyv rovesníkov ako najsilnejší prediktor fajčenia dospievajúcich.
Vplyv rovesníkov na rizikové správanie adolescentov potvrdili i Širůček, Širůčková a Macek (2007). Vo svojom výskume sa zamerali i na vplyv sociálnej opory priateľov, ktorá sa však ukázala ako nejednoznačná. Ako slabý rizikový faktor vystupuje v prípade zneužívania návykových látok, problémov vo vzťahu ku škole a vyhýbavého správania voči autoritám, ako slabý protektívny faktor pôsobí proti agresívnemu správaniu. Van Lier, Vitaro, Wanner (2005) uvádzajú vzťah medzi antisociálnym správaním a odmietnutím zo strany rovesníkov. Jedinci, ktorí sú odmietaní svojimi rovesníkmi, vykazujú vyššiu mieru antisociálneho správania. Jelínek, Květon, Vobořil, Blatný, Hrdlička (2006) vo svojej štúdii potvrdili vzťah medzi rovesníckou konformitou a rizikovým správaním. Adolescenti, ktorí priznali zníženú odolnosť voči tlaku rovesníkov, vykazovali vyššiu mieru rizikového správania.