Telo delfína má v základe podobnú stavbu ako ostatné cicavce, život vo vode prináša niekoľko zásadných zmien, ktoré vznikli za účelom lepšieho prispôsobenia sa. Jedná sa hlavne o hydrodynamický vretenovitý tvar tela, ktorý zaisťuje maximálnu efektívnosť pohybu vo vode.
Oporná sústava
Kostra delfína sa v základných rysoch podobá kostre suchozemských cicavcov, vzhľadom k prispôsobeniu sa vodnému prostrediu sú viditeľné niektoré zásadné zmeny. Lebka má dlhé horné a spodné čeľuste, ktoré sú pretiahnuté dopredu. Dolná čeľusť je dlhšia a jej výbežok je vpredu pretiahnutý až na hornú čeľusť. Touto časťou delfín udiera napríklad keď útočí na žraloka. Čelové kosti ležia za dýchacím otvorom a čeľustnými kosťami a zosilujú prednú časť lebky na hrúbku takmer 4 cm. Na lebku sa pripájajú mohutné svaly, takže krk je zosilnený tak, že sa nedá morfologicky odlíšiť od ostatného trupu a tak prispieva k dokonalému hydrodynamickému tvaru tela. Predné končatiny sú premenené na hrudné plutvy, ktoré sú umiestnené takmer pod hlavou. V týchto plutvách sú všetky kosti, ktoré sa nachádzajú v ľudskej hornej končatine: články prstov, zápästia aj kosti ramena. Prstov je päť, ich články sú pevne a nepohyblivo uzavreté vo vnútri plutvy. Kĺbové spojenie umožňuje len veľmi malú pohyblivosť kostí. Len kĺb, ktorým sa kostra prednej končatiny pripája na lopatku má pomerne veľkú pohyblivosť. Preto všetky pohyby ( otáčanie, odťahovanie, priťahovanie ) vykonáva plutva ako jeden celok. Zbytkom kostry dolnej končatiny a panvy sú dve malé zakrpatené kosti ležiace blízko pohlavných orgánov.
Os tela tvoria navzájom skĺbené stavce a systém hlavných pohybových svalov. Chrbtica ( začínajúca na lebke a končiaca vo vykrojení chvostovej plutvy ) sa skladá zo 64 stavcov: 7 krčných, 13 hrudných, 17 bedrových, 27 chvostových. Krížové stavce sa nevyskytujú.
Pohybová sústava
V hlavovej časti sú najmohutnejšie svaly čeľustí. Spodná čeľusť je dutá, takže svalový snopec začína hlboko v čeľusti, vystupuje z nej v najvzdialenejšej časti a upína sa na lebku. Spánkový sval, jeden zo svalov spôsobujúcich zatváranie čeľuste, je veľmi silný a dobre vyvinutý.
Medzi najdôležitejšie svaly na tele delfína patria malé, jemné a dobre diferencované svaly pripájajúce sa na dýchaciu sústavu a slúžiace na vydávanie hlasu. Početné malé svaly sa nachádzajú aj priamo v okolí dýchacieho otvoru. Tieto svaly slúžia na otváranie dýchacieho otvoru ( zatváranie je pasívne ) a na otváranie a uzatváranie vodotesnej nosnej prepážky. Veľa malých svalov sa pripája na tukové tkanivo pred dýchacím otvorom.
Priamo pod dýchacím otvorom sa nachádzajú vzduchové vačky. Na ne je pripojený veľmi zložitý systém svalov, ktorý ich obklopuje vo všetkých smeroch . Toto zariadenie slúži na vydávanie zvukov pod vodou. Vzduchové vačky sú používané aj pri vydávaní zvukov na vzduchu prostredníctvom dýchacieho otvoru. Pod nosnou prepážkou v nosohltane je svalový zvierač, ktorý obopína horné konce hrtanových chrupaviek, a tak zaisťuje kontinuitu dýchacích ciest pri priechode časťou ústnej dutiny. Na hrtane je veľa malých svalov, ktoré slúžia na vydávanie zvukov pod vodou a na riadenie dýchania.
Hrudná plutva je ovládaná svalmi hrudného končatinového pásma. Tieto svaly umožňujú presné a jemné postavenie plutiev, ktoré riadia smer plávania.
Svaly trupu prechádzajúce od hlavy pozdĺž chrbta a brucha sú veľmi silné a umožňujú oblúkovité prehýbanie tela a pohyby hlavou pri vertikálne vlnivom spôsobe plávania. Tieto svaly sú v štyroch pruhoch, oddelených stavcami a ich výbežkami. Každý pruh svalov končí šľachami, ktoré sa v mohutných snopcoch upínajú až na chvostovú plutvu. Pruhy sú rozdelené tak, že jeden pár je hore, jeden dolu. Na každej strane tela sa jeden svalový pruh upína na hornú a spodnú časť pravého a ľavého krídla chvostovej plutvy. Šľachy, ktorými sú svaly zakončené majú v priemere 1,5 – 2 cm, sú veľmi silné a prenášajú ťah svalov trupu na chvostovú plutvu. Striedavým ťahom horných a dolných pruhov svalov sa chvostová plutva pohybuje hore a dolu, delfín pri tom oblúkovite prehýba trup, takže sa pohybuje vertikálne vlnivým pohybom charakteristickým pre veľryby. Pohyby svalových pruhov sú nezávislé, takže je možný akýkoľvek náklon chvostovej plutvy a akékoľvek prehnutie trupu.