Nervová sústava

Ľadviny sú veľmi veľké a sú rozdelené na veľa samostatných lalokov. Majú schopnosť vylučovať značné množstvo soli, ktorú delfíny prijímajú z mora. Moč vylučujú delfíny priamo do morskej vody.

U samíc zaberajú najväčšiu časť kloaky pohlavné orgány, len malú časť tvorí análny otvor a močová trubica. Klitoris je asi 2 cm dlhý a nachádza sa blízko pošvy, ktorá je asi 5 cm hlboká. Maternica do nej ústi jedným krčkom. Vo vnútri krčku sa delí na pravý a ľavý roh.

Samica delfína nosí len jedno mladé. Štrbinovitá pošva leží vo vnútri kvapkovitej spodnej časti vonkajšieho otvoru kloaky ktorá zodpovedá po celej dĺžke sploštenému penisu samca. Penis má trojuholníkový prierez, samec ho môže kontrolovať vôľou, erekcia  trvá veľmi krátko. Mláďa sa dostáva na svet obyčajne chvostom napred a je rodené do vody.  

Vonkajšie pohlavné orgány sú určené na veľmi rýchle spojenie oboch pohlaví počas plávania pod vodou. Samci majú, obzvlášť v zajatí, pomerne dlhú ruju a sú pri tom veľmi vytrvalí, zvlášť ak sú umiestnení v teplej vode–28.

Brezivosť trvá 10 až 12 mesiacov. Mláďa sa rodí vo vode a matka ho vynesie na hladinu, aby mu umožnila prvé nadýchnutie. Mláďa ostáva pri matke 18 mesiacov až 4 roky. Pri kojení mláďa vyvolá stiskom bradavky reflexné vystreknutie mlieka. Mláďatá musia byť kojené na diaľku, pretože nemajú pery, ktorými by mohli mlieko nasávať. Mliečne žľazy sú uložené po stranách pohlavného otvoru, kojenie prebieha vo vode. Ešte pred odstavením začína mláďa prijímať pevnú stravu a  malé ryby.

Mozog dospelého asi 250 cm dlhého delfína Tursiops truncatus váži okolo 1700 g, čo je asi o 350 g viac, ako je váha mozgu dospelého muža asi 180 cm vysokého. Hustota nervových buniek delfína a človeka je podobná, z hľadiska zložitosti sú taktiež obaja na podobnej úrovni. V mozgovej kôre delfínov je dokonca viac rýh, brázd a závitov ako u človeka. Z toho sa dá usudzovať, že mozog delfína by mohol byť schopný vykonávať podobne náročnú činnosť ako mozog človeka. Mozgová kôra je diferencovaná na 6 vrstiev, tak ako u človeka. Thalamus má rovnaký počet vonkajších aj vnútorných jadier, ku ktorým sa ešte pripája jedno alebo dve ďalšie jadrá. Sú tu vlastne všetky tzv. asociačné jadrá thalamu. Z toho vyplýva, že delfín má pravdepodobne v mozgovej kôre tie isté asociačné oblasti ako človek, to ale ešte nebolo detailne objasnené. Mozgové motorické centrá sú dosť vpredu a v spodných vrstvách mozgu, nie na povrchu ako u človeka.

Tvarom pripomína mozog delfína dve boxerské rukavice položené tesne vedľa seba.. Celkove je guľatejší ako ľudský. Spánkové laloky sú veľké, záhlavné naopak malé. Ak chceme tú časť mozgu, ktorá leží medzi spánkovým lalokom a motorickými centrami, nazvať temenným lalokom, potom je tento temenný lalok taký veľký ako náš temenný a čelový lalok dokopy. Mozoček je takisto veľmi veľký.

Pozoruhodné na zubatých veľrybách je to, že im celkom chýba čuchový bulbus, to znamená, že nemajú vyvinutý čuch. Naopak vynikajúco majú vyvinutú chuť. Podľa chuti morskej vody sú schopní vyhľadávať potravu, na to slúžia akési „ochutnávacie manévre“, t. j. pohyby, ktorými si do tlamy vháňajú morskú vodu, ktorú potom ochutnávajú. Receptory chuti sa nachádzajú vo výbežkoch jazyka. Na prednej hrane jazyka sú veľmi veľké, majú priemer 2 až 3 mm a vystupujú do rovnakej výšky. Delfín môže priložiť jazyk až tesne k zubom, aj keď má čeľuste málo otvorené, voda potom obteká jazyk a on ju môže ochutnávať. Na zadnej časti jazyka sú nápadné jamky a aj niekoľko papíl. Dá sa povedať, že svalovina v zadnej časti jazyka je veľmi silná. Predná tretina je slabá a ohybná. Vzadu v ústnej dutine je svalový zvierač, ktorý pri prehĺtaní vytláča z povrchu ulovenej ryby slanú vodu. Tento zvierač sa nachádza pri dne ústnej dutiny tesne za jazykom. Na sliznici za týmto zvieračom vidieť opäť malé jamky.

Zrak delfínov je zvláštny, lebo vidia rovnako dobre vo vode ako aj na vzduchu. Rohovka má zvláštny tvar, vďaka ktorému má oko extrémnu schopnosť akomodácie. Dúhovka má zvláštnu clonu, ktorá spôsobuje, že pri jasnom svetle sa v oku ukazuje štrbina tvaru U. Rohovka nad touto štrbinou je tvarovaná inak ako uprostred. Táto štrbina sa používa na videnie na vzduchu. Vo vode sa vzhľadom na menšiu intenzitu svetla clona dúhovky otvorí. Aj tvar šošovky sa mení podľa prostredia.

Oči sú umiestnené po stranách hlavy a očná buľva je takmer guľovitá. Tvorí ju veľmi tuhé tkanivo. Očnica je ohraničená kosťou len v hornej časti. Zadná časť očného lôžka je predstavovaná hornou vetvou spodnej čeľuste. Spodnú časť očnice tvorí pozdĺžny pruh pevného tkaniva upínajúceho sa na lebku. Samotné oko má uzatvárateľné viečka, hnedavú dúhovku a biele bielko. Ak posvietime v noci do očí delfína, môžeme vidieť rovnaký efekt ako u mačky, t. j. žltozelené svetielkovanie oka. Dúhovka má malú hnedú clonu, ktorá sa pri jasnom svetle uzatvára a pre vstup svetla ponecháva len úzku štrbinu v tvare U. Rohovka je zložitý útvar obsahujúci vysoké percento vody. Očná buľva je pomerne veľká, v priemere má asi 5 cm.

Tvrdé chrupavkovité štruktúry v zadnej časti očnej buľvy dovoľujú zvieraťu vytočiť oko von a pozerať nahor, dopredu aj dolu. Pri kľudovej pozícii pozerá oko trochu na stranu a dolu.

Šošovka je guľovitá, o priemere asi 1 cm a leží bezprostredne za dúhovkou. Guľovitá očná buľva je krytá chrupavkovitým tkanivom po celom povrchu s výnimkou oblasti, kde sa stretávajú dúhovka a rohovka. Stiahnutím svalov ležiacich vo voľnom okraji chrupavkovitého obalu sa môže rohovka viac vyklenúť, ak sťah povolí, rohovka sa sploští. Na vzduchu sa rohovka vyklenie, vo vode sa sploští, aby sa upravilo zaostrenie.

Sluch delfínov je výborný, najmä pod vodou. Rozsah vnímaných frekvencií je asi od 400 po 200 000 Hz. Vonkajší sluchový otvor je veľmi malý a je uložený za okom. Vyzerá ako malá jamka a úzka dutinka v koži, ktorá tvorí vonkajší zvukovod. Ten má veľmi malý priemer, obvykle býva upchatý. Jeho jedinou funkciou je vyrovnávať tlak vody. Zvukové vlny sú k bubienku prenášané priamo svalovinou tela. Bubienok je dosť veľký. Vnútri sluchového orgánu sa nachádza Eustachova trubica, ktorá vyrovnáva tlak oproti dutinám dýchacej sústavy.

Slimák je zvláštny tým, že ku každej zmyslovej bunke vedie jedno samostatné nervové vlákno. Slimák je asi taký veľký ako u človeka, akustický nerv je však oveľa silnejší, v priemere asi 6 mm, a obsahuje silné nervové vlákna majúce vysokú vodivú schopnosť. Slimák je umiestnený vo zvláštnom kostenom útvare, ktorý je do istej miery od lebky oddelený. Sluchová dutina má s lebkou pohyblivé spojenie a pripája sa na ňu niekoľko svalov, takže je umožnený rotačný pohyb vzhľadom na lebku. Účelom je schopnosť čo najlepšie postavenie sluchovej dutiny pre stereofonické počutie odrazených zvukov, ktoré zviera vysiela, keď používa svoj echolokátor.

Princípom echolokácie je vysielanie zvukov o frekvencii 250 Hz až 280 kHz a následné prijímanie odrazených zvukov. Týmto spôsobom dokáže veľmi presne lokalizovať predmety. Zvuky s nízkou frekvenciou vysiela z čelového hrboľa; umožňujú lokalizovať vzdialené predmety. Zvuky s vysokou frekvenciou vysiela pretiahnutou tlamou a ich prostredníctvom rozoznáva blízke predmety. Ozvenu odoslaných zvukov je schopný prijať tukovým tkanivom pri spodnej čeľusti, odkiaľ zvuk putuje do sluchovej dutiny. Mozog zvuky analyzuje a poskytuje delfínovi akustický obraz predmetu. Tak je schopný objaviť ryby aj na vzdialenosť niekoľko sto metrov.

V koži sú umiestnené citlivé tlakové a vibračné receptory, ktoré zisťujú kolísanie v prúdení vody okolo tela a umožňujú predísť vzniku turbulencie.