Prirodzené prostredie, ekológia a etológia

Prirodzené prostredie, ekológia a etológia

Delfín skákavý sa vyskytuje v dvoch ekotypoch – pobrežnej a oceánskej forme. Tieto dve skupiny sa líšia predovšetkým veľkosťou ( pobrežná forma je väčšia ), zložením potravy a niektorými návykmi, napr. pri love.

Delfíny osídlili všetky moria a oceány a dokonca aj niektoré veľké rieky ( Amazon, Orinoko ), Niektorí sa však vyskytujú len na obmedzenom území. To je prípad rodu Cephalorhynchus. Výskyt delfínov ovplyvňuje viacero faktorov: teplota vody, jej hĺbka, slanosť, charakter morského dna i možnosť nájsť si potravu.

Rôzne druhy delfínov sa prispôsobili rôznemu životnému prostrediu. Niektoré z pôvodne morských druhov žijú len v ústiach riek a vo vodných tokoch ( delfín brazílsky ). Niektoré druhy sa zdržujú len pri pobreží, zástupcov rodu Stenella nájdeme len na voľnom mori.

Veľryby sa veľa pohybujú, patria k najpohyblivejším zvieratám na Zemi. Aj keď v pravom zmysle slova nemigrujú, predsa niektoré druhy menia stanovište podľa ročných období. Zmena teploty vody totiž vedie k zmene vo výskyte potravy. Niektoré druhy sledujú migráciu svojej koristi. Guľatohlavé sa v lete približujú k New Foundlandu a v zime sa vracajú na more do vôd Golfského prúdu. Delfín brazílsky využíva obdobie letných dažďov a preniká do zatopených rovín a pralesov; v suchom období radšej zostáva v ramenách riek spojených s morom, aby neuviazol na plytčine.

Niektoré zvieratá sú schopné za potravou putovať na skutočne veľké vzdialenosti. Väčšina delfínov pláva priemerne rýchlosťou 20 km za hodinu, delfín skákavý môže dosiahnuť až rýchlosť 44 km za hodinu.

Delfíny sú dravé cicavce na vyššom článku potravinového reťazca. To značí, že majú málo prirodzených predátorov. Potravou delfínov sú najmä ryby a mäkkýše. Delfíny sa stávajú korisťou väčších druhov – kosatiek a žralokov.

Delfíny sa pohybujú v skupinách. Tí, ktorí žijú na voľnom mori tvoria početné spoločenstvá, delfíny pri pobreží dávajú prednosť rodinným skupinám asi po 15 jedincoch.

Zloženie skupiny sa bez ohľadu na jej veľkosť obvykle takmer nemení. Tvoria ju buď kojace matky a mladé delfíny do 4 až 8 rokov, alebo dospievajúce zvieratá, ku ktorým sa často pripájajú dospelí samci. Stáda sa v teritóriu pohybujú koordinovane, pričom samice sú vždy v strede, aby boli chránené.

Na voľnom mori nie je neobvyklé vidieť stádo delfínov o veľkosti niekoľko sto, výnimočne tisíc kusov. Hlavným dôvodom takéhoto združovania môže byť lov, ale aj vzájomná podpora a pomoc proti nepriateľom. Malé druhy delfínov v noci žijú a lovia v skupinách, ale cez deň tvoria „nadskupiny“, aby sa mohli lepšie chrániť proti žralokom a kosatkám.

Presná rozloha teritórií sa nedá určiť. Skupina môže obývať aj územie o priemere 400 km, malá skupina môže obývať územie o rozlohe len 2 km2. V menších skupinách sa často prejavuje určitá hierarchia. U niektorých druhov je súdržnosť taká, že ak vedúce zviera uviazne na plytčine, ostatné ho nasledujú.

V čase párenia sa hierarchia ešte upevní. Skupiny sa niekedy spájajú, aby uľahčili stretnutie medzi zvieratami. Samci sa približujú ku skupinám samíc a tí najsilnejší sa snažia urobiť dojem na tie najmladšie. Delfíny sú polygamné, ale nemajú systém háremov. S jednou samicou sa behom jednej sezóny spári aj niekoľko samcov. U veľkých delfínov samce pohlavne dospievajú asi v 10 rokoch, pária sa však často až vo veku asi 15 rokov. Obdobie párenia trvá aj niekoľko týždňov. Behom neho samci predvádzajú veľké množstvo akrobatických kúskov. Samice v produktívnom veku sa k nim priblížia a vytvárajú sa páry. Delfíny sa rady maznajú, preto sa trú o hrudné plutvy partnera. Kopulácia netrvá dlhšie ako 15 až 20 sekúnd a odohráva sa pod vodou.

Brezivosť v závislosti od druhu trvá 10 až 12 mesiacov. Mláďa po narodení meria 70 až 110 cm. Pri pôrode obvykle pomáha matke iná samica zo skupiny. Obe mláďa zdvihnú a jemne ho postrčia k hladine, aby sa nadýchlo. Druhá samica mláďa stráži aj vtedy, keď je matka na love.

Mláďatá sa veľmi rýchlo stávajú členmi sociálnych štruktúr skupiny. Z tohto hľadiska bola skúmaná dvestočlenná skupina delfínov skákavých v Shark Bay. 24 zvierat žilo vo dvojiciach matka – mláďa. Od štyroch mesiacov sa mláďatá vzďaľovali od matky aj na viac ako 20 metrov.

Niektoré zvieratá však žijú osamote. Sú to vždy dospelé jedince – nevie sa či boli od skupiny odohnaní, alebo si tento spôsob života zvolili sami. Veľa osamelých delfínov prichádza na pobrežia aby sa hrali s deťmi. Dôvod tohto správania nebol doteraz objasnený.