Získavanie potravy

Získavanie potravy

Delfíny získavajú potravu lovom a každý druh má vlastnú techniku. Pobrežné druhy žijúce v malých skupinách lovia individuálne. Útočia na osamelú korisť, pričom sa často priblížia blízko k pobrežiu a lovia vo vodách hlbokých najviac dva metre. Ich potrava je veľmi pestrá.

Veľké druhy delfínov žijúcich na voľnom mori vo veľkých skupinách lovia skoro ráno alebo podvečer.

Pri love sa stádo rozdelí do niekoľkých menších skupín, ktoré sa rozptýlia po veľkej ploche, ale sú stále v kontakte. Vďaka echolokácii rýchlo zistia, kde sú stáda tresiek, makrel alebo sleďov. Ak stádo lokalizujú, priblížia sa k nemu a „nadháňači“ ho obkľúčia. Uväznia ryby medzi sebou, tie sa v panike pritisnú k sebe, čím lovcom ešte uľahčia prácu.

Najsilnejšie jedince útočia ako prvé, po stranách ostávajú „hliadky“, ktoré dbaj na to, aby sa stádo nerozpŕchlo. Delfíny chytajú ryby jednu po druhej tak, že sa do nej zahryznú, aby im ryby nevykĺzli.

Niekedy sa pri love spoja rôzne druhy delfínov, občas aj sinými dravými rybami, napr. tuniakmi. Delfíny sa ale spájajú najmä preto, aby sa mohli lepšie brániť proti prípadným nepriateľom.

Všetky delfínovité sú mäsožravé a chytajú ryby, hlavonožce a mäkkýše. Hltajú ich bez prežúvania. Nedá sa odhadnúť spotreba rýb u voľne žijúcich delfínov. Pre delfíny chované v zajatí platí, že samec vážiaci asi 230 kg spotrebuje denne 8 až 10 kg rýb. Brezivá samica ich spotrebuje až 15 kg.

Uviaznutie na plytčine je doposiaľ neobjasneným problémom. Veľa zvierat nájdených na plytčine bezpochyby zahynulo v  mori a prúdy ich zaniesli na pobrežie. U veľrýb je veľmi ťažké určiť čas smrti, lebo niektoré tkanivá môžu vo vode ostať aj niekoľko dní bez akéhokoľvek rozkladu., iné sa rozkladajú okamžite ( napr. mozog ).

Hromadné uviaznutia, až niekoľko desiatok kusov, sú u niektorých druhov relatívne časté. Napr. guľatohlavé, u ktorých je sociálne cítenie veľmi silné, a ak sa stane že dominantné zviera uviazne, ostatné ho pravdepodobne budú nasledovať.

Niektoré uviaznutia možno vysvetliť parazitnou nákazou. V Kalifornii odborníci pitvali 43 delfínov, ktorí uviazli na plytčine a u 39 z nich zistili poškodenie mozgu parazitom Nasistrema. Tento parazit napáda mozog a vnútorné ucho. Takto choré zvieratá vykazujú abnormálnu činnosť, nedokážu sa otáčať ani vyhýbať prekážkam. Príčinou uhynutia delfínov sa môžu stať aj jedy obsiahnuté v mikroorganizmoch, napr. brevetoxín, ktorý sa do tela delfína dostáva zožratím kontaminovaných rýb.