Informácie
- Zobrazení: 12330
- Typ: post
- Hodnotenie: 1993
Podľa gréckej mytológie Tróju založil Dardanov vnuk Trós a jeho syn Ílos. Apolón a Poseidon vybudovali Ílovmu synovi Laomedontovi mestské hradby, neskôr mesto vraj zbúral Herakles a potom bolo znova postavené.
Priamos, syn Laomedontov, bol posledný trójsky kráľ. Jeho syn Paris vyvolal únosom spartskej Heleny trójsku vojnu, v rámci ktorej sa Gréci Tróje zmocnili vďaka triku s trójskym koňom po desiatich rokoch márneho obliehania.
Schliemann objavil 7 základných vrstiev, ktoré Dörpfeld rozšíril na 9 základných vrstiev a C. W. Blegen rozčlenil na 46 fáz
Vrstvy I – VII (3000 pred Kr. – 1000 pred Kr.) zodpovedajú anatolskej bronzovej dobe
Heinrich Schliemann ako prvý Tróju preskúmal v rokoch 1871 – 1890. Schliemann tu hlavne hľadal Priamov poklad (preto aj poklad, ktorý našiel tak nazval) a na okolí hroby Achilla a Patrokla. Nemeckého obchodníka Heinricha Schliemanna povesť o Tróji nadchla už v detstve. Keď neskôr zbohatol, obetoval svoj majetok na hľadanie zmiznutého mesta. Z historických prameňov vedel, že v staroveku jestvovalo akési ľudské sídlo, ktoré sa volalo Trója, ale po roku 355 po Kr. sa tento názov už v nijakých ďalších záznamoch neobjavuje. Na mieste prvých vykopávok v Turecku nenašiel Schliemann po Tróji ani stopu, a tak sa rozhodol preskúmať pahorok niekoľko kilometrov od pobrežia, ku ktorému sa viazali miestne povesti. V roku 1871 Schliemann so skupinou asi sto miestnych robotníkov začal s vykopávkami. Pokračoval v nich takmer dvadsať rokov, až do svojej smrti. Schliemann bol síce nadšený, ale predsa len amatérsky archeológ. Schliemann, veril tomu, že našiel Tróju. Mnohí historici boli skeptickí, medzi jeho stúpencov patrili naozaj vynikajúci znalci antického staroveku.
Ozajstným skúmaním sa zaoberal W. Dörpfeld ,odkryl 9 základných vrstiev. Každá z nich predstavovala nové mesto/dedinu, postavené na troskách predošlého. Jednotlivým fázam pridelili čísla - najstaršej dali názov Trója I - posledné mesto, postavené v rímskom období, nazvali Trója IX. Aj keď bol Schliemann pôvodne presvedčený, že legendárnym mestom , ktoré hľadal, je Trója II, neskôr sa ukázalo, že je ním pravdepodobne Trója, ktorú do veľkej miery zničil požiar. Podľa nájdených ľudských kostí bádatelia usudzujú, že obyvatelia mesta zomreli násilnou smrťou okolo roku 1260 pred Kr., keď podľa názoru historikov Trója naozaj padla.
No najdôležitejšie boli výskumy americkej univerzity v Cincinnati pod vedením C. W. Blegena, ktorý 9 vrstiev rozčlenil na menšich 46 fáz. Americké výskumu boli zverejnené po druhej svetovej vojne.
Najväčšiu zbierku nálezov z Tróje vlastnia Štátne múzeá v Berlíne
Trojská vojna
Trójska vojna je v gréckej mytológii najslávnejší vojnový konflikt medzi maloázijským mestom Trója a Achájcami (tiež mykénski Gréci). Popísal ho Homér vo svojich eposoch Iliada a Odysea. Podľa antickej historiografie sa odohral medzi rokmi 1193 až 1183 pred Kr., podľa archeologických vykopávok v Tróji niekedy pred rokom 1160 pred Kr.
V Malej Ázii sa nachádzalo mesto Trója, ktorého vládcom bol kráľ Priamos. Jeho žene sa raz prisnil sen, že sa jej narodilo dieťatko, no keď ho chcela vziať do náručia, premenilo sa na horiacu fakľu, plamene preskočili na hrad a nakoniec sa zapálilo celé mesto. Veštec im vysvetlil sen tak, že kráľovná porodí syna a jeho pričinením bude zahubené celé mesto. Keď sa kráľovnej narodil syn, poslali sluhov, aby ho pohodili v lese, nech ho zožerie divá zver. Opustené dieťa našla medvedica a vychovávala ho spolu so svojimi mláďatami. Raz našli v lese pastieri malého chlapca, ktorý nevedel rozprávať a vzali si ho k sebe, aby im strážil stáda. Dali mu meno Paris.
Jedného dňa Paris strážil ovce a hral na píšťale, keď k nemu prišli tri bohyne: Héra - manželka Dia, Aténa - bohyňa múdrosti a ochrankyňa smelých a Afrodita - bohyňa lásky a krásy. Doniesli so sebou jablko, na ktorom bolo napísané „pre tú najkrajšiu“. Jablko im podhodila bohyňa sváru, pretože nebola pozvaná na svadbu kráľa Pelea a morskej bohyne Thetis, tak chcela z pomsty spôsobiť roztržku medzi bohyňami. Bohyne chceli, aby vybral spomedzi nich najkrajšiu. Aténa mu sľúbila, že ak vyberie ju, bude najslávnejším vojvodcom. Bohyňa Héra mu sľúbila moc a Afrodita najkrajšiu ženu na svete. Paris si vybral Afroditu.
Bohyňa Afrodita na Parida nezabudla. Jedného dňa prišla a povedala mu, aby dal postaviť loď a vybral sa do Sparty, kde nájde najkrajšiu ženu sveta – manželku kráľa Menelaa Helenu. Všetci ho od činu odhovárali, ale Paris neposlúchol. Menelaos ho prijal priateľsky, nič netušiac. Bohyňa Afrodita prebudila v Heleninom srdci lásku k Paridovi a Paris ju v noci uniesol a priviedol do Tróje. Menelaos vyrazil do Mykén, kde vládol jeho brat Agamemnón a poprosil ho, aby viedol vojenskú výpravu proti Tróji. A tak sa začala Trójska vojna.
Ešte ten deň sa vydali poslovia do mnohých krajín a presviedčali bojovníkov, aby sa pridali k výprave proti Tróji. Chceli získať najlepších bojovníkov, a tak sa vybrali za kráľom ostrova Ithaka Odyseom. Ten síce nebol najlepší v boji, ale bol ľstivý a prefíkaný. Do vojny nechcel ísť, nechcelo sa mu odísť od manželky Penelopy a synčeka Telemacha. A tak sa urobil, že je bláznivý: zapriahol do pluhu vola s koňom a oral na nich a namiesto zrna sial soľ. Pritom sa ešte tváril ako pomätený. Ale poslovia na neho použili lesť - pred pluh položili jeho syna Telemacha, Odyseus zastavil pluh, vzal syna na ruky, a tým dokázal, že nie je bláznivý.
Ďalej chceli získať skvelého bojovníka - mladého Achilla. Achilles bol nesmrteľný, lebo ako novorodeňa ho jeho matka Thetis, dcéra morského starca Nérea, ponorila celého do posvätnej rieky Styx. Smrteľnú mal iba pätu, lebo za tú ho matka držala. Jeho matka poznala veštbu, podľa ktorej mal Achilles zomrieť veľmi mladý a ako hrdina. Preto nechcela, aby išiel bojovať. Ukryla ho na dvore prezlečeného do ženských šiat. Ale Odyseus vymyslel dokonalú lesť: poslovia prišli na dvor s darmi pre ženy. Medzi dary dali aj vojenskú výstroj. Všetky ženy sa vrhli na látky a šperky a Achilles si vybral zbroj. Poslovia ho odhalili a presvedčili, aby išiel s nimi.
Loďstvo už bolo pripravené v boiótskom prístave Aulis, ale nemohli vyplávať, lebo nebol vietor. To preto, lebo sa bohyňa lovu Artemis hnevala na Agamemnóna, že jej zabil obľúbenú laň. Chcela ako náhradu, aby Agamemnón obetoval svoju dcéru Ifigéniu. Agamemnón poslal domov posla s listom, nech pošlú jeho dcéru Ifigéniu, že ju chce zasnúbiť s Achillom. Potom si to však rozmyslel a poslal posla s ďalším listom, aby dcéra nechodila, no Menelaos sa bál, že výprava sa neuskutoční a poslovi list vzal. Ifigénia prišla, no keď ju už chceli zabiť, vzniesla sa na obetný oltár hmla a vietor odniesol dievčinu. To si ju vzala Artemis na Tauridu, aby sa stala jej kňažkou. Dievčiny sa jej uľútilo a namiesto nej obetovala laň.
Podľa veštby ten, kto sa prvý dotkne trójskej pôdy, mal aj prvý padnúť. Preto keď už boli pri brehoch Tróje, bojovníci otáľali s vylodením. Vtedy Odyseus opäť použil lesť: vyskočil na breh a tak, aby to ostatní nevideli, v poslednom momente hodil na zem štít. Bojovníci videli, že sa mu nič nestalo a tak za ním vyskočil ďalší. Bol to Prótesiláos a on sa dotkol prvý pôdy a naozaj ako prvý padol v boji.
Vojna trvala deväť rokov a ani jedna strana nevyhrala. V tejto fáze sa začína rozprávanie Homérovej Iliady. Agamemnón si držal ako otrokyňu dievča menom Astynomé - dcéru Apolónovho kňaza Chrýza. Úbohý otec ho prosil, aby ju pustil. Agamemnón arogantne odmietol. Chrýzes sa na Agamemnóna sťažoval u boha Apolóna. Tomu sa uľútilo starca a začal vojsko hubiť morom. Veštec Kalchas im prezradil, že mor ustane, keď Agamemnón prepustí Astynomé. Agamemnón sa nechcel vzdať milenky, ale na nátlak ostatných bojovníkov, predovšetkým Achilla, privolil. Ako náhradu si však vzal za milenku Achillovu milovanú otrokyňu Brízeidu.
Keď prišiel Achilles o obľúbenú dievčinu, odmietol bojovať. Poprosil matku, aby sa prihovorila u Dia za porážku Grékov. Zeus teda spôsobil, že Agamemnon začal prehrávať a Achilles sedel nečinne v stane. Jeho priateľ Patrokles si jedného dňa od neho požičal vojenskú výstroj, aby si Trójania mysleli, že je to Achilles a zľakli sa. V boji Patrokla zabil Hektor - Paridov brat. To Achilla rozzúrilo a dal sa bojovať - zabil Hektora, hoci mu matka predpovedala, že čoskoro po Hektorovi padne aj on sám, a jeho mŕtvolu priviazal k vozu a vláčil ju okolo mestských hradieb. Priamos bol prosiť o vydanie mŕtvoly jeho syna a Achilles mu ju vydal. Onedlho Paris trafil Achilla šípom do päty a ten zahynul. Odyseovi sa podarilo zajať trójskeho veštca a vymohol od neho veštbu, ako by Gréci mohli dobyť Tróju. Veštec prezradil, že musia doviesť dvoch hrdinov: Achillovho syna Neoptolema a Filokteta. Filoktetes bol na ostove Lemnos s hnisajúcou nohou. Nechal ho tam Odyseus, keď sa zastavili cestou do Tróje obetovať na ostrove a Filoktéta uštipol had. S poranenou nohou ho nemohli vziať so sebou, tak ho tam nechali. Teraz po neho poslali Neoptolema a on ho priviedol.
V ďalších bojoch Filoktetes zabil Parida, ale Tróju sa im nedarilo poraziť. Tak Odyseus vymyslel lesť: lode odplávali a ukryli sa za neďalekým ostrovom. Gréci zostrojili obrovského koňa, ktorý bol vnútri dutý a ukryli do neho bojovníkov. Nastrčili svojho človeka, aby povedal Trójanom, že je to dar Danajcov na uzmierenie a že im to kázala bohyňa Aténa. Kňaz Laokoón varoval Trójanov, ale z mora sa vynorili dva veľké hady a kňaza aj so synmi zadusili. Trójania to pochopili ako smrteľný boží súd a vtiahli koňa do mesta. V noci Helena, ktorá sa už chcela vrátiť domov, signalizovala fakľou Odyseovi, aby sa lode s bojovníkmi vrátili a z koňa vystúpili vojaci a otvorili brány. Mesto bolo dobyté a padli skoro všetci z Priamovej rodiny. Hektorova sestra Kasandra vyveštila Agamemnónovi, že sa nemá vracať domov, lebo ho zabije vlastná žena Klytaimnéstra, aby sa mu pomstila za to, že obetoval Artemide ich dcéru Ifigéniu.