Vážený pán riaditeľ, pani zástupkyňa, vážená pani triedna profesorka, milý profesorský zbor!
Najvzácnejšie v živote nie sú veci, ale prežité chvíle.
Niektoré
sa zdajú akoby trvali večnosť, iné sú iba kratučké okamihy. Časť z nich
sa nám vryje do pamäti farbisto, iné spomienky časom vyblednú.
Avšak
čas, ktorý sme strávili tu na našom GABe, bude určite patriť k
najkrajším obdobiam našich životov. Prežili sme tu štyri roky. Štyri
nezabudnuteľné roky, ktoré pre nás mnoho znamenajú. Bol to nielen čas
rozširovania našich obzorov a rozvíjania našich talentov, ale aj čas
nášho dozrievania, prvých lások, sklamaní i poznania, že život so sebou
prináša svetlé i tienisté stránky. Z ustráchaných žiakov sme vyrástli na
zrelých študentov, mladých dospelých, na maturantov.
Dnes sa
lúčime, už onedlho sa rozletíme do sveta. V ceste nám stojí už iba
posledná prekážka – skúška dospelosti. Veríme, že ju všetci zvládneme
najlepšie ako vieme. Dúfame, že vám ukážeme, že sa vám podarilo mnohé
nás naučiť, aj napriek našej snahe uľahčiť si všetko čo sa dá. Možno aj
to bolo dôvodom prečo sa často mohlo zdať, že nás vedomosti obchádzali a
naopak, pre problémy sme boli nesmierne atraktívna trieda.
Aj
keď sme nie vždy spĺňali predstavu ideálnych študentov, dúfame, že nám
naše prehrešky odpustíte s pochopením, že patria k študentskému životu.
Vážený
pán riaditeľ, vážená pani zástupkyňa, vážená pani profesorka triedna a
celý profesorský zbor, ďakujeme vám za vašu trpezlivosť, vytrvalosť a
láskavosť, s ktorou ste nám odovzdávali vaše vedomosti, skúsenosti i
cenné rady do života. Veríme, že mnohé z nich zúročíme.
Zo
srdca vám prajeme pevné zdravie, mnoho trpezlivosti a síl pri vašej
namáhavej práci, a veríme, že tak ako my, aj vy na nás budete spomínať s
láskou a úsmevom.