Keď ma pán profesor IGOR HNÍZDO poprosil o slávnostný prípitok, položila som si otázku prečo práve ja. Vzápätí som našla odpoveď. Asi preto, že som rodič. Áno, veď tak, ako všetky tu sediace maminy aj ja som si z pôrodnice priniesla domov malý uzlíček o ktorý sa bolo treba starať. Nekonečný kolotoč kŕmenia, prebaľovania, prvé ma-ma, zvedavé otázky a niekedy skutočne ťažké odpovede . Z malého bábätka je takmer dospelý človek.
Dnes ma sem na pódium priviedol môj syn a som naňho hrdá tak, ako ste vy rodičia hrdí na svoje deti, ktoré sprevádzate v tejto slávnostnej chvíli. Boli ste pri ich prvých slovách, boli ste pri ich prvých krokoch, boli ste pri ich prvých prehrách a ste tu aj teraz, pri ich skutočnom víťazstve. Veď zelená stužka, ktorú budú naše deti od dnes nosiť, je akoby jemným, zamatovým kobercom k dospelosti. Na ceste k nej, ste boli vždy po ruke, vedeli ste napomenúť, vedeli ste pohladkať, vedeli ste usmerniť.

Keď ma pán profesor IGOR HNÍZDO poprosil o slávnostný prípitok, položila som si otázku prečo práve ja. Vzápätí som našla odpoveď. Asi preto, že som pedagóg.
Aj ja som sa pozerala do zvedavých očí detí, ktoré plné očakávaní sadali do školských lavíc. Prichádzala som každé ráno do triedy, tak, ako prichádzate vy a tak, ako vy som stále dávala.
Nie, nie sú to len známky. V triede nechávate kúsok seba, Sú to vaše vedomosti, vaše životné skúsenosti , vaša múdrosť a pedagogický takt, ktorým ste nám pomáhali spraviť z malých žiačikov skutočných ľudí. Utkali ste nimi zelený koberec a po ňom privediete naše deti k prvej vážnej skúške, k maturite. Čo iné môžem povedať, ako veľké ďakujem.

Keď ma pán profesor IGOR HNÍZDO poprosil o slávnostný prípitok, položila som si otázku prečo práve ja. Vzápätí som našla odpoveď. Asi preto, že som aj ja bola študentkou.
Živo si pamätám na svoju stužkovú slávnosť. Prvý krát v živote som mala oblečené dlhé šaty, recitovala som básničku, ktorej útržky si do dnes pamätám a v hlave sa mi naháňala jediná veta: nesmiem zakopnúť. Stála som medzi spolužiakmi, všetci sme sa dôstojne tvárili a mne sa zdalo, že to je nejaká iná slávnosť ,že všetky tie reči o vstupe do dospelosti nepatria mne.
Kolotoč dejín je neúprosný. Dnes, stojíte na prahu dospelosti vy. Zelená stužka, je len šnúrkou na kľúč k bráne zvanej dospelosť. Kľúč od tejto brány nosí každý z Vás v sebe. Je len na ňom kedy a ako ho použije a ja Vám držím palce, aby ste ho použili správne a v pravý čas.

Milý študenti!

Stojí pred vami jedna veľmi dôležitá križovatka, na ktorej budete rozhodovať o svojom budúcom povolaní. Je to vážne rozhodnutie, ktoré ovplyvní celý váš život. Prajem vám, aby ste mali šťastnú ruku.
A keďže v najbližšie mesiace bude vašou hlavnou prácou štúdium, prajem vám v ňom veľa šťastia a úspechov.
Pripíjam na vaše úspešné zdolanie maturitných skúšok a tým aj na úspešné absolvovanie stredoškolského štúdia!
Na staré zážitky a nové začiatky, lebo každý deň nám dáva šancu začať odznova! a nové začiatky, lebo každý deň nám dáva šancu začať odznova