Zbojnícka mladosť je román. Hoci Ľudo Ondrejov písal toto dielo až ako štyridsiatnik, množstvo zážitkov Jerguša Lapina v skutočnosti aj pežil a v knihe opísal svoje spomienky na detstvo. Aj dej sa odohráva v období, v ktorom autor vyrastal..

Ľudo Ondrejov chcel napísať knihu naplnenú slnkom, radosťou, plnú pohody a detskej bezstarostnosti, čo sa mu aj podarilo, hoci tu „ľudia mnoho trpia, sú zavalení ľudskými starosťami a bolesťami, sú i surovo vykorisťovaní a zúfalo proti tomu protestujú“ [Poliak, 1957]. Je tu znázornený rozpor medzi vrchárskym životom v prírode a mestom s jeho civilizáciou.

Autor nádherne opisuje prírodu, vyzdvyhuje ju, často používa citoslovce na napodobenie zvierat. Používa väčšinou jednoduché krátke vety.
Vystupuje tu mnoho postáv:

Jerguš Lapin- hlavná postava, veľmi rozumný chlapec. Nepoznal otca, vychováva ho len matka. Má rád prírodu, veľmi jej rozumie a dokonca má i zvláštne schopnosti, napr. má zvláštny cit pre psov, všetci ho poslúchajú- akoby poznal ich reč, očami vie zhypnotizovať vtáka a potom ho chytiť. Má aj veľkú silu a je vytrvalý, odvážny, ničoho sa nebojí. Nedá sa utláčať ani biť.

Matka Jerguša Lapina- jednoduchá žena, ktorá má rada svoje deti a dobre sa o ne stará. V mladosti bola veľmi pekná. Vydala sa za zbojníka, Jergušovho otca, ktorého zabili jeho kamaráti.

Anka a Rudko- Jergušovi mladší súrodenci. Majú sa radi, ale ako všetci bratia a sestry, aj oni sa hádajú.

Maťo Kliešť Horúci- zlý chlapec, tvrdý, kde môže ublížiť, tam ublíži. Nie je to však celkom jeho vina, je sirota a má zlú macochu. Najskôr Jergušovi ubližuje, pobijú sa, Jerguš ho premôže. Maťo mu ponúkne priateľstvo, ktoré Jerguš prijme.

Dudko Červenák- je úplná sirota, bez otca i bez matky, vychováva ho najhoršia macocha v dedine. Nestará sa o neho, nedáva mu ani poriadne jesť. Tiež najskôr Jergušovi nadáva, ale potom si začnú romumieť. Zomiera ako malý chlapec, zlá macocha ho zabila nestaraním sa o neho.

Paľo Stieranka- malý pastierik, dobrý chlapec. S Jergušom sú najleší kamaráti, dobre si rozumejú.

Krstná mama Budáčovie a jej syn Jano- bohatí, ale nevyvyšujú sa. Sú k Jergušovi milí a majú ho radi. Keď je treba, sú ochotní pomôcť.

Ujo Košaľkuľa- v mladosti chel za ženu Jergušovu mamu, ale tá ho odmietla. Oženil sa, má dve deti. Má Jerguša rád, aj prácu v meste mu vybavil. Rozprával Jergušovi o jeho otcovi, ako ho zabili.

Zuzka Košaľkuľa- Ankina kamarátka, dcéra uja Košaľkulu. Je prelietavá.
Dej:

Jerguš Lapin žil so svojou matkou a súrodencami na samote zvanej Zbojnícky Tanec. Bola zima. Jerguš mal suseda, rovnako starého chlapca, Števa Fašangu. Števo videl prilietať kačky, tak išiel zavolať pána horára, lebo ten si chcel jednu zastreliť. Pán horár pribehol a kačku trafil, ale nezastrelil, lebo mal príliš malé broky. Jerguš so Števom sa rozhodli ísť korčuľovať. Každý si zobral jednu korčuľu. Na jazere našli primrznutú kačku, čo postrelil pán horár. Zaniesli mu ju a ten ich pozval na večeru. Tu sa zoznámili s jeho synom Náckom, ktorému potom pomáhali vystrihovať anjelov s puškami.

Jerguš raz videl, ako besný pes naháňal ženičky, pobil sa s ním, pes ho našťastie neuhryzol. Jerguš ho hodil do vody, kde sa pes utopil.

Prišla jar. Jerguš nikdy nebol v dedine. Raz sa so svojím bratom Rudkom vybral tým smerom a pri jednom močiari narazili na partiu chlapcov, ktorí zabíjali žaby, odrezávali im zadné nožičky a sťahovali z kože. Jerguš im povedal, že je to hriech a jeden z nich, Červenák, začal tie žaby hádzať do Rudka a Jerguša. Rudkovi jednu trafil do tváre, a ten sa rozplakal. Jerguš ho ťahal odtiaľ preč a pokrikujúcich chlapcov si nevšímal. Plačúcemu Rudkovi potom sľúbil, že Červenáka vybije.

Na Veľkú Noc prišla k Lapinovcom skupinka chlapcov, medzi nimi i Červenák. Tí naskôr obliali Rudka a potom aj Anku. Jerguš ho však nezbil, lebo by to nebolo vhodné. Poobede sa stretol so Števom, od ktorého dostal svinský zub, aby ním mohol Červenáka trafiť do rebier. Chlapci sa stretávali pri fabrike, ktorá bola uprostred dediny. Keď tam Jerguš so Števom prišli, jeden chlapček sa začal topiť uprostred kanála. Jerguš za ním skočil a vytiahol ho z vody.

Lapinovci mali kozu Rohačku, ktroú mama na jar zaháňala do dediny k obecnému pastierovi. Raz sa Jerguš ponúkol, že pôjde namiesto nej. Tu sa zoznámil s pastierikom Paľom Stierankom. Onedlho prišlo niekoľko chlapcov, medzi nimi i Červenák a ešte jeden chlapec, ktorý na Jerguša pri močiari najmrzkejšie pokrikoval, Maťo Kliešť Horúci. Chlapci sa už chceli pustiť do bitky, ale prišla krstná matka Jergušovej mamy a zavolala ho so sebou. Pomáhal jej rezať slamu. Pozvala ho na obed, na ktorý prišli i jej synovia, Ondrej, Jano a Jožo s paholkom Tomášom. Po obede išiel Jerguš s Janom na potok kone vyumývať. S koňmi si Jerguš rozumel.

Raz zavolal Jerguša Nácko, že videl jastrabie hniezdo. Ale bola to len hrča stromu. V tom do nich niekto začal hádzať kamene. Bol to Maťo Kliešť Horúci. Povedal Jergušovi, že ho naučí hádzať z praku, Jerguš prišiel bližšie, ale Maťo ho oklamal a trafil mu kameň do ruky. Spadol na zem a Nácko ho zdvihol. Jerguš za to hodil Maťa do jarčeka. Maťo chcel potom hodiť do Jerguša veľký kameň, ale netrafil. Jerguš mu povedal, že mu neublíži, lebo má macochu. Maťo sa rozplakal a ponúkol Jergušovi priateľstvo. Jerguš prijal.

Jerguš, Maťo a Rudko sa vybrali do mesta. Videli tu vojakov, ktorí strieľali z pušiek, pekárskych aj kováčskych učňov. Jedného kováčskeho učňa majster zbil, vyšiel von a bez príčiny udrel Jerguša, ktorý spadol na zem. Popoludní sa chlapci, medzi nimi Červenák i Jerguš, stretávali pri fabrike. Hrali hru, v ktorej bol Jerguš najlepší a tak si ho chlapci zvolili za kapitána.

Jerguš chodieval pomáhať Budáčovcom. Raz išiel s Tomášom na dvoch koňoch na Jamky ohŕňať zemiaky. Len čo prišli, lenivý Tomáš si sadol a začal jesť. Ušla mu kobyla, tak musel ísť peši po ňu. Jerguš išiel zatiaľ napojiť druhého koňa. Hoci bol kôň šteklivý, Jerguš naňho vysadol. Kôň sa vzpieral, ale nakoniec si na jazdca privykol. Preháňali sa po stráňach, stretli i Paľa, s ktorým sa Jerguš chvíľku rozprával. Potom sa vrátil, prišiel i Tomáš s kobylou. Pracovali a keď prišla krstná mať s obedom, o výlete kobyly nepadlo ani slovo.

Raz sa vybral Jerguš s Paľom statok zavracať do vrchov. Zbadali dieru. Paľo počúval, nazeral do nej a zľakol sa, lebo si myslel, že sú tam hady. Potm počúval Jerguš, zasmial sa, vopchal dnu ruku a vytiahol vtáčika krutohlavca, ktorý sipel ako had. Poobzerali ho a vypustili. Potom zbadali hrušku, Jerguš sa vyšplhal až na vrchol. Vtom vybehla na nich stará žena s hrabľami, ktorej hruška patrila. Paľo ušiel a Jerguš až zo samého vrchola zoskočil a nič sa mu nestalo, utekal preč. S Paľom išli na salaš k Paľovmu strýkovi. Na salaši boli zlí psi, ale Jerguš na nich zavrčal, psi sa stiahli a k Jergušovi sa viac nepriblížili. Strýko im dal jesť a piť a ukázal im svojho skroteného ďatla. Chlapci u neho zostali až do večera. Zrazu prišiel chlap s fujarou, Turoň-zbojník, ktorého hľadali ho žandári. Turoň išiel spať ku košiaru, ako mu bača dovolil. Chlapci sa rozhodli, že už pôjdu domov. Po ceste sa zastavili pri spiacom Turoňovi a Paľo mu zobral píšťalku a nožík. Šli ďalej a uprostred cesty sa pred nimi zjavil Turoň, vypýtal si späť svoje veci a povedal im, že z nich budú zbojníci.

Anna mala kamarátku, Zuzku Košaľkuľu. Raz, keď sa spolu hrali, Jerguš sa k nim pridal. Anku mama zavolala škrábať zemiaky, tak spolu zostali len Jerguš a Zuzka. Spolu sa hrali a Jerguš jej chytil vtáča, ktoré potom vypustila na slobodu. Jerguš na ňu potom často myslieval.

Keď sa chlapci stretávali pri fabrike, niekedy rozprávali o Jergušovi. Vyslovili mienku, že je to veľmi zvláštny chlapec a možno bude zbojníkom po otcovi.

Jedného dňa sa Zuzka, Anka a Jerguš vybrali na maliny. V malinčí bol had, dievčatá sa zľakli, ale Jerguš ho chytil, a odplašil. V blízkosti našiel dokonca celé klbko vreteníc, všetky odohnal a dievčatá tak mohli bez obáv oberať. Jerguš tu chytil divú mačku a odniesol si ju domov. Mačka najskôr nechcela ani žrať, ale nakoniec si zvykla a u Lapinovcov sa udomácnila.

Raz sa s Janom, jeho bratmi a Tomášom vybrali k Jamkám zvážať seno. Jerguš mal odháňať ovady tým, že bude udržiavať oheň. Bratia s Tomášom išli s vozmi ďalej. Jerguša nechali, aby im nahotoval lístia a raždia a vartoval. Onedlho išiel okolo kováčsky učeň, krorý v meste udrel Jerguša. Jerguš sa s ním chcel biť, ale učeň mu povedal, že ho bíjava majster a hladuje, tak ho Jerguš nechal na pokoji. Stretol i Paľa, ktorý mu daroval prak a naučil ním hádzať kamene. Išiel okolo Červenák, bol celkom zúbožený, macocha ho trápila. Chvíľku sa rozprávali, potom šiel Červenák ďalej svojou cestou. Večer šiel spať Jerguš ku krstnej.

V lete sa na Blúdovom vrchu začínala kosba. Všetci chlapi z dediny šli kosiť, Jerguš im nosil piť, a občas, keď si chcel ujo Košaľkula zafajčiť, tak ho Jerguš vystriedal. Večer Jergušovi rozprával, ako zabili jeho otca. V posledné dni prišli hrabáčky, medzi nimi aj Jergušova mama.

Prišla jeseň. Zomrel Rudko Červenák. Nácko začal chodiť do školy, dedinčania tam však chodiť nesmeli. Jedného dňa sa Jerguš s Paľom vybrali do krčmy, kde hralo bábkové divadlo. Bola tam aj Zuzka, ale bola s iným chlapcom. Jerguš si myslel, že bábky sú živé, ale za plachtou zbadal pohybovať sa tiene bábkara, tak začal kričať, že je to podvod. Bábkar ho vyhodil, Jerguš rozbil kameňom oko.

V zime sa vybrali s Paľom na stromčeky. Odpílili tri, jeden pre Paľa, druhý pre Jerguša a tretí pre Zuzku. Stromček jej nechali anonymne pri dverách domu. Na Štedrý deň bol u Lapinovcov aj Maťo. Pomáhal im zdobiť stromček. Potom prišiel i Paľo a spolu sa vybrali koledovať ku Košaľkuľovcom. Keď prišli, Zuzka sedela vedľa iného chlapca a spolu s jej bratom a Ankou hrali karty. Jerguš, Maťo a Paľo onedlo odišli. Jerguš bol na Zuzku nahnevaný, lebo je falošná, Paľo však povedal, že keď vyrastie, bude lepšia.

Nastala jar. K Lapinovcom prišiel ujo Košaľkuľa, že Jerguš môže ísť pracovať do továrne do Hute spolu s jeho synom a Števom. Jerguš išiel. Rúbal tam drevo. Bolo tam malé panské dievčatko Elenôčka, ktorej mať mu povedala, že musí Elenôčke vykať a nedovolila mu hrať sa s ňou. Nechápal to. Neskôr s chlapcami hrali schovávačku v továrni, chytil ich majster a začal biť hadicou a vykĺbil Jergušovi ruku. Jerguš sa biť nenechal a odišiel, chlapci zostali. Jerguš prišiel ku kolibe, kde mu bača ruku napravil. Jerguš tu zostal.


Zbojnícka mladosť účinkuje na nás v dvojakom smere: núti nás zamýšľať sa nad životom nášho ľudu v nedávnej minulosti a rozihráva v nás strunky detstva.
V Jergušovi Lapinovi vytvoril spisovateľ postavu, ktorá sa v jeho predstavivosti zlievala s vidinou človeka čestného, prirodzeného, odchovaného prírodou a nepokazeného vypočítavými, studenými zákonmi kapitalistickej civilizácie. Jerguš Lapin ako blizna horského kvetu citlivo reaguje na každý neľudský čin, na každú krutosť, na faloš a pretvárku. Touto postavou spisovateľ obžalúva strojcov biedy a krívd prostého obyvateľstva vrchovských dediniek a jej ústami protestoval proti zvráteným spoločenským poriadkom. Jerguš Lapin sa nevie zmieriť s údelom, ktorý mu predurčuje nespravodlivý svet. Vzoprie sa proti nemu a uteká do hôr. Tento spôsob vzbury je pre Jerguša prirodzený. Vyrastal uprostred hôr a jeho hlavou víria predstavy o zbojníkoch, ospevovaných ľudovými pesničkami a poviestkami.
Detstvo a príroda - to sú v Zbojníckej mladosti dve neodlučiteľné veci. Jerguš vyrastá na samote a oveľa viac sa stýka s horou, s potokom, s lúčinami, s vtákmi a zvieratstvom než s ľuďmi. Rozumie prírode, vie sa dohovoriť s vtákmi a vie ich svojím zrakom pripútať na miesto. Ľudo Ondrejov obdaril Jerguša aj legendárnymi vlastnosťami, ktoré túto postavu zbližujú s hrdinami ľudových povestí. Dal tu priechod vlastnej túžbe splynúť s prírodou natoľko, aby rozumel jej zvukom a skrytým poryvom. Vrchovský chlapec, naučený lietať hore-dolu po lúčinách, nemúže sa dobre cítiť medzi pochmúrnymi múrmi mesta. Jeho svetom je volnosť, jasná obloha.

Hlavné postavy:
Jerguš Lapin - hlavná postava diela, má samé dobré vlastnosti vo všetkom je najlepší a neporaziteľný, niekedy je trochu zlomyseľný a naivný, má zázračné vlastnosti – raz za čas sa rozpráva s psami a tak…
Paľo Stieranka - jeho najlepší priateľ
Jergušova matka – jeho matka
Jergušova sestra Anna – jeho sestra
Jergušov brat Rudko – jeho brat
Jergušová krstná matka – jeho krstná matka
Štefan Fašanga – jeho sused a priateľ
Zuzka Košaľkuľa – jeho chvíľková platonická láska

Dej:
Kniha začína Jergušovým narodením v prvej kapitole. Potom sa už presúvame o niekoľko rokov dopredu – celý dej sa bude odohrávať počas jedného celého roka, čo dáva autorovi možnosť opísať všetky ročné obdobia, mesiace, týždne, dni, stromy, lesy, lúky, oblohu, vietor, slnko, trávu, rieky, potok… a samozrejme prinútiť nás svojou poetikou zúfalo čakať na dej, ktorý sa odohráva na každej tretej strane. Jerguš Lapin býva na samot(k)e, ktorá sa volá Zbojnícky tanec, to znamená v jednom z asi troch domov pár kilometrov za dedinou. Počas tohoto roka nám autor opisuje detstvo so všetkými šibalstvami, lapajstvami, figliarstvami a huncútstvami, ktoré tento chlapec zažije, ako napríklad chytanie sýkoriek, korčuľovanie...
Na jar Jerguš stretáva dedinské deti, ktoré sa mu vysmejú a nepríjemne ho odpíšu. Rozhodol sa preto ísť do dediny, prvýkrát v živote, tu hneď zachráni topiaceho sa chlapca v rieke. V dedine sa spozná pastierika Paľka Stieranku, ktorý sa stane jeho najlepším priateľom, svoju krstnú mať, ktorej začne chodiť pomáhať, atď... Jerguš raz zaskočí aj do mesta, tam sa mu ale nepáči – tu bude akási symbolika, autor v celej knihe idealizuje prírodu, samotu a dedinu – miesta až tak nezasiahnuté urbanizovanou spoločnosťou ( = naturizmus).
Neskôr sa Jerguš zahľadí do kamarátky jeho sestry – Zuzky Košaľkuľky, na ktorú skúša jeden zo svojich obľúbených trikov – chytá vtáka sediaceho na strome – dokázali ich totiž pohľadom prinútiť aby sa nepohli z miesta. V auguste celá dedina odchádza kosiť trávu, Jerguš sa tu dozvedá, že jeho OTEC BOL ZBOJNÍK (to je celkom významná súčasť deja a vysvetľuje Jergušove vlastnosti a schopnosti – jeho otec bol totiž prirodzený zbojnícky talent), ktorého zabili jeho vlastný priatelia. Časom prišla zima, Štedrý deň... Jerguš už nemyslí na Zuzku, pretože ona už balí niekoho iného. Koncom zimy tiež Jerguš a niekoľko jeho kamarátov ide pracovať do továrne (samozrejme po známosti). Tu Jerguš stretáva meštianske dievča, ktoré mu je znovu sympatické tak jej zas ukazuje ten svoj trik s vtákom – ako ho vie chytiť do ruky a necháva aj ju nech si siahne. Malej sa to síce zapáči, ale jej mama ju odvedie, aby sa nezahadzovala so zamestnancom. Ale hneď v ten prvý deň Jerguša a jeho priateľov, majster pretiahne, gumenou palicou, pretože sa hrali na pracovisku. To sa samozrejme Jergušovi príliš nepáči a s myšlienkou, že biť sa nedá odchádza a prichýli ho až bača. Spolu s jeho odchodom dospieva a symbolicky nastáva nová jar. Povesť v poslednej kapitole naznačuje, že sa z mladého Lapina, rovnako ako z jeho otca, stáva zbojník.
Citáty:
Jergušove dospetie v závere knihy – vyvrcholenie príbehu:

Jerguš zhlboka vydýchol, pobral sa hore kopcom. Skalnatým chodníčkom. hore -hore. Smerom na Studenú jamu a bokom od nej -na salaš. A ako kráčal z nohy na nohu, ako sa vzďaľoval mestu, za každým krokom väčšmi zatínal zuby, väčšmi stískal vyk1benú ruku. Z tvári zmizli všetky znaky radostného detstva. Ono umieralo -náhle a nenávratne. A ku kolibe miesto dieťaťa blížil sa zatrpknutý tvor s bičom tvrdosti na tvári.

Autorov veľmi morbídny zmysel pre humor – Jergušova reakcia v Deň všech svätých, keď sa dozvedá, že jeho kamarát nemá pochovaného nikoho na cintoríne:
-Ja už nepasiem, - nadhodil Paľo. -Včera som bol ostatný raz. A na cintoríne nemám nikoho, lebo sme tu len nedávno. Našich, čo pomreli, pochovali sme v Sielnici, keď sme tam bývali. A to je veľmi ďaleko...
Jerguš ľutoval Paľa. Neborák, nemá na cintoríne nikoho...