Ján Hrušovský sa narodil 4. februára 1892 v Novom Meste nad Váhom v rodine advokáta. Ľudovú školu vychodil v Martine, v roku 1909 dokončil obchodnú školu v Revúcej. Nasledujúce dva roky pôsobil ako praktikant Slovenskej banky v Novom Sade, neskôr ako účtovník v podniku Petra Makovického v Ružomberku. V roku 1913 narukoval a takmer celú 1. svetovú vojnu prežil na frontoch ako vojak rakúsko – uhorskej armády. Po vojne pôsobil v redakciách niektorých slovenských novín – v r. 1918-19 v redakcii Slovenského východu v Košiciach, v r. 1919-20 v Národných novinách v Martine. V r. 1920-21 počas študijného pobytu v Taliansku pracoval pol roka ako tlačový pridelenec na česko-slovenskom veľvyslanectve v Ríme. Neskôr pracoval ako redaktor Slovenského denníka v Bratislave a od roku 1925 v redakcii Slovenskej politiky, v ktorej pracoval v rokoch 1939 až 1941 ako šéfredaktor. V r. 1941-44 bol pracovníkom Úradu propagandy klérofašistického slovenského štátu. Od roku 1946 až do penzie v r. 1956 pracoval v redakcii časopisu Sloboda. Jeho život vyhasol 7. marca 1975 v Bratislave.

Do literatúry vstúpil článkami a fejtónmi v týždenníku Dolnozemský Slovák a po návrate z Nového sadu poviedkami v Národných novinách. Sľubný rozbeh mladého prozaika na čas zastavila 1. svetová vojna, ktorá sa neskôr stala námetom niektorých jeho diel. Rovnako jeho tvorbu ovplyvnil aj poprevratový pobyt v Taliansku. Písal prózy zo života remeselníkov a študentov, poviedky s vojnovou tematikou i dobrodružné romány, medzi ktoré patrí román o živote Jánošíka. Jadro prínosu Jána Hrušovského do slovenskej literatúry tvoria najmä jeho novelistické zbierky, v ktorých sa snažil o nastolenie novej problematiky a nových námetov.

Debutoval knižkou vojnových spomienok a fejtónov Zo svetovej vojny (1919). Druhá kniha spomienok Takí sme boli...(1920) bola venovaná najmä predvojnovému Martinu. Nové exotické námety a náznaky novej poetiky sa objavili v zbierke poviedok Pompiliova Madona (1923), v ktorej využil podnety svojho talianskeho pobytu. Jeho príbehy sú založené na výraznej dejovej línii s pripravovanou pointou. Vnímanie skutočnosti postavami je prekrývané prelínaním ilúzie a dezilúzie. Sen, reprezentujúci felicitnú zložku, je často nahradený krutou realitou. Podobný charakter majú aj prózy zo zbierky Dolorosa (1925). V titulnej poviedke sa Hrušovský ako jeden z prvých odvážil vniesť do slovenskej prózy erotické motívy. Príbehy zbierky Zmok a iné poviedky (1925) sú námetovo rôznorodé a do niektorých poviedok, najmä tých so sociálnym motívom, sa vlúdili sentimentalizujúce prvky. K expresionistickej poetike sa najviac priblížil v novele Muž s protézou (1925).