Vypracovala: Mgr. Hana Kalinová



- časť krajinnej sféry, ktorú tvoria všetky živé organizmy

- skúma ju vedná disciplína biogeografia, ktorá sa ďalej delí na fytogeografiu (skúma rastlinstvo) a zoogeografiu (skúma živočíšstvo)


 

Bioklimatické pásma a zóny


1. Horizontálne členenie (šírková zonálnosť)

 

- klimatické podmienky sa na Zemi menia od rovníka k pólom a rôznym klimatickým podmienkam sa prispôsobili rôzne organizmy


 

 

Dažďové rovníkové pralesy

 

-poloha: ekvatoriálne pásmo - povodie Amazonky, povodie Konga, ostrovná časť JV Ázie

- klimatické podmienky: priemerné ročné teploty okolo 25°C, úhrn zrážok 2000-3000 mm za rok

- organizmy: dažďové pralesy sú veľmi bohaté na život, vyznačujú sa aj veľkou druhovou rozmanitosťou

rastlinstvo je veľmi bujné, rastie v poschodiach – najvyššie stromy dosahujú okolo 60 m, potom sú poschodia nižších stromov, ďalej kríkov a bylín; každý strom ale poskytuje životné prostredie mnohým ďalším organizmom ako machom, papradiam, broméliám, lianám atď.

živočíšstvo je typické mohutným výskytom hmyzu, darí sa tu aj obojživelníkom a plazom; v amazonskom pralese žijú napr. leňoch, anakonda, veľhad, jaguár, vrešťan; v konžskom pralese gorila, šimpanz, slon pralesný, chameleóny; v pralese JV Ázie orangutan, gibon, pytón, tapír


 

 

Tropické opadavé lesy

 

- poloha: lemujú rovníkové lesy smerom k obratníkom

- klimatické podmienky: menšie úhrny zrážok (okolo 1000-1500 mm za rok) ako v dažďových lesoch, striedanie obdobia dažďa s obdobím sucha (monzúny)

- organizmy: lesy sú menej bujné a menej rozmanité ako dažďové

stromy sú nižšie, v období sucha opadávajú

živočíšstvo je stále veľmi rozmanité; v Ázii v takých lesoch žije tiger, zoborožec, okáň atlas; v Strednej Amerike puma, nosáľ; v Afrike antilopy


 

 

Savany

 

- poloha: v Južnej Amerike obklopujú amazonský dažďový les, v Afrike južne od Sahary a vo východnej Afrike, sever a západ Austrálie

- klimatické podmienky: striedanie období sucha a dažďa, pričom obdobie sucha trvá dlhšie ako v trop. opad. lesoch; podnebie je teplé

- organizmy: savany sú trávnaté oblasti, na ktorých sa poriedko vyskytujú aj stromy; pre dlhotrvajúce sucho sú živočíchy odkázané migrovať za potravou a vodou

rastlinstvo: rozličné trávy, akácie s korunou v tvare dáždnika, baobaby so zhrubnutým kmeňom

živočíšstvo: veľmi dobre sa tu darí najmä cicavcom a vtákom; v Austrálii kengura, emu; v Afrike zebra, slon, lev, žirafa, gepard, sup, pštros; v Južnej Amerike vlk hrivnatý, mravčiar


 

 

Púšte a polopúšte tropického pásma

 

- poloha: pozdĺž obratníkov; v Afrike Sahara, Namib, Kalahari; v Austrálii Veľká piesočná, Veľká Viktóriina, Simpsonova púšť; v Ázii Arabská púšť

- klimatické podmienky: veľmi suchá klíma, teploty cez deň vysoké (okolo 40°C), ale v noci klesajú k nule v dôsledku chýbajúceho vegetačného pokryvu, ktorý by teplo zachytával

- organizmy: povrch pokrývajú hlavne piesky a kamene

rastlinstvo sa sústreďuje najmä v oázach – palmy, okrem toho rôzne sukulenty (kaktusy, agáve, aloe...)

živočíšstvo často žije cez deň v úkrytoch a v noci alebo nad ránom vylieza, sú to rôzne hady, škorpióny, z cicavcov ťava alebo v Austrálii bandikut, vakokrt


 

 

Subtropické tvrdolisté vždyzelené lesy

 

- poloha: v okolí Stredozemného mora, na juhu Afriky a Austrálie, na západe USA; v súčasnosti sú zväčša vyklčované

- klimatické podmienky: subtropické podnebné pásmo, mierne zimy a suché letá

- organizmy: rastlinstvo je zastúpené rastlinami, ktoré sa vyznačuje neopadavými listami so zhrubnutou kutikulou, aby prečkali suché letá – oliva, vavrín, oleander, dub; keďže pôvodné lesy sú už takmer vyklčované, na ich miesto nastúpili krovinaté tŕnité porasty macchie

živočíšstvo – daniel, dikobraz


 

 

Subtropické vlhké lesy

 

- poloha: juh Mexika, JV Čína, JV Brazília a Uruguaj

- klimatické podmienky: subtropické podnebné pásmo s vlhkým podnebím (monzúny)

- organizmy: rastlinstvo je bujné v dôsledku dostatku vlahy; spomedzi rastlín treba spomenúť aspoň bambus (Ázia)

 

 

 

Púšte a polopúšte mierneho pásma

 

- poloha: stredná Ázia – Gobi, Karakum, Kyzylkum, západné pobrežie Juž. Ameriky - Atacama, západ USA – Veľká panva, Mohavská a Coloradská púšť

- klimatické podmienky: mierna kontinentálna klíma

- organizmy: žijú tu odolné organizmy voči nedostatku vody aj nízkym teplotám v noci

rastlinstvo tvorí napríklad palina, yuka, rôzne odolné trávy

živočíšstvo napr. štrkáč v USA, ťava dvojhrbá v Ázii


 

 

Stepi

 

- poloha: stred USA, Patagónia, v Eurázii pás stepí tiahnuci sa od Ukrajiny severnou časťou stredne Ázie do Číny

- klimatické podmienky: mierne pásmo s kontinentálnym podnebím, ale s vyšším úhrnom zrážok ako v púštiach mierneho pásma

- organizmy: sú to trávnaté oblasti, ktoré sú ale dnes zväčša premenené na poľnohospodársku krajinu, kvôli veľmi úrodným pôdam

živočíšstvo: hlodavce, kurovité vtáky, stepi USA boli typické bizónmi

 

 

 

Listnaté a zmiešané opadavé lesy mierneho pásma

 

- poloha: stredná a západná Európa, východ Severnej Ameriky, východ Číny

- klimatické podmienky: mierne pásmo s vyšším úhrnom zrážok ako na stepiach

- organizmy: v súčasnosti sú do značnej miery tieto lesy vyklčované

rastlinstvo tvoria rozmanité druhy drevín ako buky, hraby, lipy, jasene, javory (v Severnej Amerike javor cukrodarný), jedle, smrekovce...

živočíšstvo je zastúpené napr. srnami, diviakmi, líškami, sovami atď.


 

 

Boreálne ihličnaté lesy

 

- poloha: severná časť Eurázie (tajga), sever Severnej Ameriky

- klimatické podmienky: mierna chladná kontinentálna klíma

- organizmy: chlad na tomto území znášajú len ihličnany – smreky, smrekovce, borovice, prípadne z listnáčov breza

-vyskytujú sa tu živočíchy ako medvede, vlky, rysy, losy


 

 

Tundry

 

- poloha: severný okraj Ameriky a Eurázie

- klimatické podmienky: subarktické podnebie

- organizmy: je tu až príliš veľký chlad na to, aby tu rástli lesy, preto sa z drevín vyskytujú skôr zakrpatené vŕby a brezy, machy a lišajníky

živočíšstvo – soby, pižmoň, polárna líška, polárny medveď



 

2. Vertikálne členenie

 

- so stúpajúcou nadmorskou výškou klesá teplota a narastá množstvo zrážok

- na malom území sa biosféra delí na vegetačné stupne v závislosti od nadmor. výšky

- na území Slovenska rozlišujeme 5 vegetačných stupňov

 

 

- dubový stupeň zahŕňa aj lužné lesy, ktoré sa vyskytujú v povodiach riek a potokov. Bezprostredne pri vodných tokoch sú každoročne zaplavované vŕbovo-topoľové lesy a vo väčšej vzdialenosti sú nepravidelne zaplavované dubovo-brestovo-jaseňové lesy. Dubové lesy a háje boli na našom území takmer úplne vyklčované a premenené na poľnohospodársku pôdu.

- horná hranica lesa je myslená čiara, ktorá predstavuje prechod medzi lesnými a nelesnými porastmi vo vysokých nadmorských výškach pohorí

- v čím teplejšej klíme sa pohorie nachádza, tým sa posúvajú hranice jednotlivých vegetačných stupňov vyššie




 

Vplyv človeka na biosféru


ODLESŇOVANIE

- na miestach, ktoré boli ohniskami vývoja moderných a poľnohospodárskych civilizácií (napr. Stredomorie, stredná a západná Európa), prebehlo odlesňovanie v staroveku a stredoveku; v súčasnosti sa ohniská ťažby presunuli hlavne do rovníkových oblastí a mierne aj na územia boreálnych lesov. Od roku 2000 je každoročne zmenšovaná plocha pôvodných lesov o 6 mil. hektárov.

- Slovensko prešlo intenzívnym obdobím odlesňovania v stredoveku, neskôr sa pristúpilo k zakladaniu lesných škôlok a povinnosti opätovného zalesňovania. Nanešťastie v 20. stor. sa na našom území vysádzali málo odolné smrekové monokultúry.


 

VYMIERANIE DRUHOV

- je spôsobené narušovaním alebo odstraňovaním pôvodných ekosystémov, nadmerným lovom, šírením nepôvodných druhov, ktoré vytláčajú tie pôvodné, zmenšovaním teritória, ale aj klimatickými zmenami atď.

- 18 788 druhov organizmov je v súčasnosti na pokraji vyhynutia


 

ŠÍRENIE NEPÔVODNÝCH DRUHOV

- nepôvodné organizmy sú napr. agát biely, boľševník veľkolepý, fyloxéra viničová na Slovensku alebo v Austrálii sú to kone, myši, zajace atď.

- nepôvodné druhy sa na nových miestach rýchlo šíria, pretože tu nemajú žiadnych prirodzených predátorov, čím spôsobujú vytláčanie pôvodných druhov, ale aj značné poľnohospodárske škody (napr. fyloxéra), riziko otravy či alergie (boľševník, pajaseň...)




Použitá literatúra:

Bizubová, M.: Geografia pre 1. ročník gymnázií. SPN, Bratislava 2008

Kolektív autorov: Zviera. Ikar, Bratislava 2002

www.iucn.org