Kuna skalná je stenoekný lesný druh, to znamená, že má úzky rozsah tolerancie k jednému alebo k viacerým ekologickým faktorom. Vyhovujú jej všetky typy lesov od lužných až po vysokohorské smrečiny. Žije nočným životom a cez deň oddychuje v opustených vtáčích hniezdach alebo v bútľavých stromoch, kde si príležitostne ukrýva aj potravu do zásoby. Je štíhlejšia ako jej nevlastná sestra kuna skalná, a preto jej pohyby sú pružnejšie a šikovnejšie. Veľmi dobre loví v korunách stromov. Kuna skalná pôsobí zavalitejším dojmom a pohybuje sa zdanlivo pomalšie. Vyhovuje jej skalnatý terén, a preto jej areál môže siahať aj nad hranicu lesa. Častejšie ju však môžeme stretnúť v opustených lomoch, v blízkosti ľudských sídlisk, v starých stavbách a pod. Oproti kune lesnej táto s obľubou vychádza na lov aj počas dňa.
Potravinové nároky oboch kún sú odhliadnuc od toho, že kuna skalná loví viac v kurínoch, králikárňach a holubníkoch, rovnaké. Obľúbenou korisťou oboch sú malé cicavce, najmä hraboše, myši, piskory, plchy, vtáky, ale aj nižšie stavovce ako sú plazy. Ich obľúbenou potravou sú vajcia a sladké plody. A ešte jeden druh. Veverice. Za nimi dokáže kuna v zime opustiť bezpečné miesto brloha a vtedy ju môže poľovník – stopár ľahko uloviť. Biológia oboch druhov sa nelíši. Pohlavne dospievajú v druhom až treťom roku. Počas ich života, ktorý trvá približne 12 rokov, žijú samotársky. Samčeky a samičky sú spolu len počas párenia v letnom období. Vtedy sa ozývajú pri ľúbostných hrách typickým prskavým škrekotom a pišťaním. Samica je gravidná 9 mesiacov. Sedem mesiacov trvá skrytá, takzvaná predĺžená brezivosť a až potom sa zárodok implantuje – uhniezdi v maternici a okamžite sa vyvíja. Samičky rodia v apríli až máji 2 až 6 slepých mláďat, o ktoré sa starajú obaja rodičia. Osamostatňujú sa na jeseň, keď ich vodí len matka. Z chorôb ich trápi prašivina, besnota, vonkajšie parazity a rôzne typy helmintóz. Napriek tomu, že sú to šelmy a predátori, pri troche nepozornosti sa samy stávajú korisťou jastrabov, výrov, orlov a líšok.