Okrem postáv z dedinského ľudu v slovenskej literatúre 19. stor. niet frekventovanejšej spoločenskej vrstvy ako zemania.
Záujem o postavenie zemanov v slovenskej spoločnosti nie je len záležitosť slovenského realizmu. Už v období klasicizmu Jozef Ignác Bajza v diele René mládenca príhody a skúsenosti v 2. časti zobrazil krutosť zemana v správaní k sedliakom. Kritizoval nepatričné výsady tejto vrstvy v Uhorsku v porovnaní s inými krajinami. Ján Chalupka nastavil zrkadlo zemanom v komédii Kocúrkovo. Zemania už v tomto období boli chudobní, lebo nerozvíjali svoje vzdelanie a nepracovali na svojich majetkoch, zato však mali v rukách úrady. Pán z Chudobíc s niekoľkými latinskými triedami bol školským a cirkevným inšpektorom a učiteľ mu bol vydaný na milosť i nemilosť.
Z romantickej generácie sa venoval príbehom zo zemianskych rodín Ján Kalinčiak. V diele Reštavrácia zemanov zobrazil ako rozkladajúcu sa spoločenskú vrstvu, bez morálky a bez perspektívy. Na pozadí voľby vicišpána sa stretnú záujmy troch zemianskych rodín. Adam Bešeňovský by si chcel obhájiť svoj úrad, preto angažuje svojho príbuzného Matiáša Bešeňosvkého, aby mu naháňal hlasy. Protikandidátom je Ján Potocký, aj ten Matiášovi zaplatí, aby mu zháňal hlasy. Matiáš zradí príbuzného a podporí Potockého.
Ján Potocký sľúbi Štefanovi Levickému, že keď sa stane vicišpánom, on bude druhým vicišpánom. Preto rodina Levických dá svoje hlasy Potockému a ten vyhrá voľby.
Páni zemania sa nerozpakujú hrať nečisto – v deň volieb jedni druhým zahatajú cestu stromom, aby sa nemohli dostaviť na voľby. Potockovci zatvoria Matiáša, zbijú ho a potom ho vydierajú, že to na neho prezradia. A hlavne kupčia s hlasmi, dávajú ľuďom víno a guláš. Namiesto zemanov poobliekajú do zemianskych šiat sedliakov a idú voliť.
To, že sa klasicisti a romantici venovali vrstve zemanov, bolo prirodzené. Zemania boli nižšou šľachtou a mali svoje opodstatnenie vo feudálnom spoločenskom systéme.
V období realizmu bola situácia iná. V dobe kapitalizmu už feudálna vrstva zemanov nemala existovať, alebo aspoň nemala mať také výsady, aké v skutočnosti v Uhorsku mala.
Zemiansku vrstvu pri živote udržiavalo to, že vlastnila veľké množstvo pôdy, a vďaka tomu mohli voliť. So svojimi hlasmi kupčili a vďaka tomu dostávali úradnícke funkcie v rámci župy.
Literatúra realizmu sa delila na 2 vlny. 1. vlna bol opisný realizmus, v tomto období písali: Vajanský, Hviezdoslav, Vansová, Šoltésová, Kukučín. V ich dielach bol záujem o zemianstvo a upadajúce zemianstvo chcel Vajanský spojiť s inteligenciou ( Suchá ratolesť, Letiace tiene). Hviezdoslav záchranu upadajúceho zemianstva videl v spojení zemianstva so sedliactvom. Ich hlavnou problematikou bolo, kto bude stáť na čele národa.
2. vlna realizmu – kritická sa už nezaoberala zemianstvom, ani tým, kto bude stáť na čele národa, ale zameriavala sa na sociálnu situáciu človeka. Tu tvorili Timrava, Tajovský, Čajak, Podjavorinská, Jesenský.