Náboženstvá sveta

Vypracovala: Mgr. Hana Kalinová

Náboženstvá sprevádzajú ľudstvo celou jeho históriou a neraz do nej aj významne zasahujú. Z celosvetového hľadiska sú najvýznamnejšie tie najrozšírenejšie náboženstvá, ktoré sa spolupodieľajú na kultúrnom, hodnotovom a v neposlednom rade aj politickom vývoji tej-ktorej časti sveta. Tieto náboženstvá nazývame svetové.

Náboženstvá, ktoré uctievajú jedného Boha, nazývame monoteistické.

Tie, ktoré vyznávajú viacero bohov, voláme polyteistické.

Rôzne domorodé kmene v odľahlejších oblastiach veria v duchov, démonov a rozmanité bytosti pochádzajúce z prírody. Takéto náboženstvá sa nazývajú animistické.

Približne 850 miliónov ľudí sa nehlási k žiadnemu náboženstvu.

Kresťanstvo je najrozšírenejšie náboženstvo na Zemi. Vyznáva ho približne 2,1 mld. ľudí. Európa je jeho historickým centrom, ale postupne sa rozšírilo na každý svetadiel, pričom mimoriadnu pozíciu si získalo v Latinskej Amerike. Patrí medzi monoteistické náboženstvá. Hlavným predstaviteľom kresťanov je pápež, sídliaci vo Vatikáne. Rozdeľuje sa na 3 hlavné smery:

1. Rímsko-katolícka cirkev – je rozšírená najmä v Latinskej Amerike, v južnej Európe, zo strednej Európy treba spomenúť najmä Slovensko a Poľsko a zo západnej Francúzsko a Írsko. Zo všetkých troch smerov je najvplyvnejším. Vyznáva ho okolo 1 mld. veriacich.

2. Protestantské cirkvi – vznikli reformovaním stredovekého kresťanstva; zaraďujú sa sem evanjelici, kalvíni, anglikáni, metodisti atď. Tieto cirkvi sú rozšírené najmä v Severnej Amerike, severnej a západnej Európe a v Austrálii.

3. Pravoslávna cirkev – alebo cirkev východného obradu, resp. ortodoxné kresťanstvo je pokračovaním byzantskej kresťanskej tradície a svoje miesto si jednoznačne našla vo východnej Európe a vo východnej časti Balkánu.

Druhým najväčším a takisto monoteistickým náboženstvom je islam, ktorý ale počtom veriacich nezadržateľne dobieha kresťanstvo. Moslimov žije na Zemi približne 1,8 mld. Islam vznikol v arabskom svete, preto je v týchto končinách aj najviac rozšírený.

Moslimský svet sa teda rozprestiera v severnej Afrike, v západnej a strednej Ázii, ale aj v Indonézii a Malajzii. Je to náboženstvo s veľkým vplyvom na politické dianie. Mimoriadne náročnú pozíciu majú v islame najmä ženy. Delí sa na dve vetvy:

1. Sunnitský islam – zahŕňa až 85% moslimov.

2. Šiitský islam – hlási sa k nemu ostávajúcich 15% moslimov. Väčšina z nich sú Iránčania.

Nie tak početné, no v dejinách ľudstva i v súčasnosti dosť významné náboženstvo je judaizmus (židovstvo). Vyznáva ho približne 14,6 mil. ľudí. Je to monoteistické náboženstvo viazané konkrétne na židovský národ. Svoje jadro má v štáte Izrael, no v dôsledku diaspóry sa Židia rozpŕchli do celého sveta a s ním aj ich náboženstvo. Ich početné komunity žijú v USA, Rusku, Argentíne atď.

Ďalším ázijským, ale tentokrát polyteistickým náboženstvom je hinduizmus. Vyznávajú ho Indovia a Nepálci a má takmer 1 mld. prívržencov. Hinduistické komunity vznikajú aj všade tam, kam sa Indovia sťahujú, ako napríklad do Veľkej Británie alebo USA. S hinduizmom súvisí zložitý systém kást, do ktorých sa obyvateľstvo delí. S tým sú spojené aj prísne spoločenské pravidlá, ktoré sa však v súčasnosti vo veľkých mestách zmierňujú.

Budhizmus nie je náboženstvom v pravom zmysle slova. Neuctieva totiž žiadneho Boha. Je to skôr filozofia, ktorú hlásal zakladateľ budhizmu – Budha. Budhizmus síce vznikol v Indii, ale prívržencov našiel skôr za jej hranicami. A to konkrétne v Mongolsku, Tibete a v Zadnej Indii. Celkovo ho vyznáva asi 350 mil. ľudí, no vplýva na väčší počet. Dokonca mnohé známe osobnosti zo Západu sa k nemu verejne hlásia.

Japonci vyznávajú šintoizmus.

V subsaharskej Afrike, medzi Inuitmi (Eskimáci) a amazonskými Indiánmi prevládajú pôvodné náboženstvá.

Rozmiestnenie náboženstiev vo svete

Použitá literatúra:

Tolmáči, L. a spol.: Geografia pre 2. ročník gymnázií. SPN, Bratislava 2009

Kašparovský, K.: Zemepis I. v kocke. Art Area, Bratislava 2000

zdroje obrázkov:

Informácie

Kategórie