Vypracovala: Mgr. Hana Kalinová
Krajina je pre človeka životným prostredím a medzi človekom a ňou existuje vzájomné vzťahy. Krajina pôsobí na človeka a postupným vývojom začal človek viac a viac pôsobiť na krajinu. V priebehu ľudských dejín tak môžeme rozoznať nasledovné obdobia:
1. obdobie hominizácie – začalo pred 6-5 mil. rokmi a trvalo asi 4 mil. rokov. V tomto období sa vyvíjal a špecifikoval rod Homo, živil sa lovom a zberom, žil v prirodzených prírodných úkrytoch. Preto jeho zásah do prírodnej krajiny nebol žiadny. Obdobie sa končí približne v čase existencie Homo habilis.
2. obdobie sapientácie – v priebehu sapientácie sa naďalej prírodné prostredie vplyvom človeka nezmenilo. Najzásadnejšie zmeny sa udiali s našimi predchodcami. Objavil sa Homo erectus. Postupne sa zväčšoval mozog a s ním rástla aj schopnosť myslenia, tvorba reči, snaha vylepšiť spôsob zaobstarávania potravy apod. Evolúcia sa končí s nástupom Homo sapiens.
3. obdobie sociogenézy – nastáva kultúrna evolúcia človeka a vo vzťahu k prírodnej krajine sa stáva zásadným medzníkom neolitická revolúcia. Predstavuje nástup poľnohospodárstva. Vzniklo na území tzv. úrodného polmesiaca (od západnej Ázia až Egypt). Poľnohospodárstvo už prináša zásahy do prírodnej krajiny. Chov zvierat je sprevádzaný pasením, čo spôsobuje eróziu pôdy v dôsledku udupávania pôdy a spásania trávy. Pestovanie plodín zas prinieslo klčovanie lesov a podmienilo výstavbu zavlažovacích kanálov v suchších oblastiach. S kultúrnou evolúciou je spojené aj budovanie sídiel.
Výjav z poľnohospodárstva starovekého Egypta
4. obdobie technogenézy– začína priemyselnou revolúciou, ktorá v Európe nastáva v 18. storočí, no v niektorých odľahlejších a chudobnejších štátoch až v 20. storočí. Spolu s priemyslom prebieha intenzívny rozvoj vedy a techniky. Toto obdobie zmenilo prírodnú krajinu najmarkantnejšie, hoci trvá zatiaľ najkratšie. Narastá počet obyvateľov Zeme a spolu s tým sa zvyšuje aj nápor na prírodné prostredie – urbanizáciou, industrializáciou, ťažbou nerastných surovín, zintenzívnením dopravy atď. Všetko toto počínanie má za následok ohrozenie života na Zemi. Preto musí človek podniknúť také kroky, aby dopad svojho konania zmiernil. Má to však význam nielen ekologický, ale aj zdravotný, hospodársky a etický. Mnohé organizácie na čele s OSN sa snažia o tzv. trvalo udržateľné žitie na Zemi. Cieľom takejto stratégie je:
a, zachovať dostatočnú odolnosť krajiny voči konaniu človeka
b, podporovať činnosť autoregulačných mechanizmov v ekosystémoch
c, zachovať biodiverzitu (rozmanitosť druhov organizmov)
Vyhynutý poddruh koňa – tarpan, ktorý žil v Rusku a vymrel začiatkom 20. stor.
Použitá literatúra:
Seko, L. a kol.: Gografia pre 4. ročník gymnázií. SPN, Bratislava 1994
Spišiak, P.: Základy geografie poľnohospodárstva a lesného hospodárstva. Vydavateľstvo Univerzity Komenského, Bratislava 2000
zdroje obrázkov:
http://www.thepharaohscode.com
http://en.wikipedia.org/wiki/Tarpan