Vypracovala: Mgr. Zuzana Szocsová
Ekosystém je základná funkčná jednotka ekosféry (biosféry). Je vymedzená určitým priestorom. Ekosystém nie je uzavretý , ale komunikuje s prostredím okolo neho. Vo vnútri ekosystému sú prítomné vzájomné vzťahy medzi všetkými živými organizmami (biotickým prostredím) a neživou prírodou (abiotickým prostredím). Vzájomná komunikácia sa deje prostredníctvom toku energie, trofických vzťahov, výmeny látok a zmenami v čase.
Rozlišujeme v ňom živú časť – biocenózu, predstavuje organickú zložku a neživú časť – voda, klíma, pôda atď., predstavuje anorganickú zložku.
Ekosystémy, ktoré sa vyznačujú spoločnými vlastnosťami a charakterom voláme biómy. Každý ekosystém musí obsahovať minimálne dve biotické zložky:
- autotrofná
Biotické zložky ekosystému:
- heterotrofná
Autotrofná zložka – je to zložka pozostávajúca z producentov. Autotrofná zložka zabezpečuje premenu svetelnej energie na chemickú a jej využitie pre syntézu organických látok.
Heterotrofná zložka – Je to zložka, ktorá predstavuje dekompozítorov. V konečnej fáze sa organické látky mineralizujú a energia sa uvoľňuje.
Živé organizmy v ekosystéme utvárajú hierarchickú úroveň:
1. producenti – do tejto skupiny patria organizmy schopné fotosyntézy a chemosyntézy ( napríklad zelené rastliny). Produkujú kyslík , ktorý je podmienkou na život.
2. herbivory – konzumenti rastlín ( napríklad dobytok)
3. karnivory – konzumenti mäsa ( napríklad sup, tiger)
4. dekompozítory – rozkladajú organické látky, ktoré mineralizujú ( saprofágne organizmi). Vytvárajú rozkladný potravinový reťazec.
Graficky vyjadrujeme štruktúru ekosystému pomocou pyramíd.
1. Pyramída početnosti – je to vyjadrenie počtu jedincov v danom ekosystéme. Základňou pyramídy početnosti sú producenti, druhá vrstva sú herbivory a karnivory a na vrchole je človek.
2. Pyramída biomasy – vyjadruje množstvo biomasy na jednotku plochy v danom ekosystéme. Vyjadruje sa hmotnosťou sušiny, množstvom uhlíka a podobne. Predstavuje obraz o množstve potravy a jej energetickej hodnoty na jednotlivých stupňoch.
3. Pyramída produkcie – vyjadruje množstvo biomasy, ktorá je vyprodukovaná na jednotlivých stupňoch za určitú jednotku času.(najčastejšie rok)
Pod pojmom biomasa rozumieme organickú hmotu rastlín.
Zdrojom energie pre všetky ekosystémy je Slnko. Slnko vplýva na výpar, zvetrávanie hornín, rast rastlín, životne pochody živočíchov atď. Žiarivá energia slnka postupne prechádza celým ekosystémom a mení sa na tepelnú energiu. Tepelná energia je vyžarovaná v podobe infračerveného žiarenia do kozmu. Ďalším zdrojom energie pre ekosystémy je energia zemského jadra a teplo , ktoré vzniká pri dýchaní organizmov. Tok energie v ekosystéme sa začína vstupom energie do primárnych producentov – fotosyntetizujúcich rastlín a chemosyntetizujúcich baktérií. V nich je energia viazaná vo forme organickej hmoty. Tieto rastliny sú ako potrava využívané organizmami, ktoré ich konzumujú. Potravinové stupne nazývame potravný reťazec.
Podľa toho či sa potravný reťazec viaže na živú hmotu alebo neživú biomasu rozlišujeme dva typy potravných reťazcov:
1. Detritový potravný reťazec – rozkladný reťazec. Začína sa biomasou, ktorá dopadne na zem a je materiálom pre postupný rozklad. Na rozklade biomasy sa podieľajú heterotrofné organizmy - dekompozítory. Pri prvotnom rozklade vzniká detritus. Detritus vzniká pôsobením baktérií v pôde. Časť rozkladajúcej sa organickej hmoty zostáva v pôde vo forme napríklad fosílnych palív – uhlie , ropa, zemný plyn ( je v nich zafixovaná energia) alebo vo forme humusu – organickej pôdnej hmoty.
Detritový reťazec je základom pre kolobeh uhlíka a minerálnych látok.
2. Pastvinovo – koristnícky reťazec – začína sa živou biomasou primárnych producentov. Tá slúži ako potrava herbivorov – bylinožravcov (cicavce, dobytok všežravce, človek). Herbivory sú požierané karnivormy – mäsožravcami. Vo vodnom prostredí je sled trofických úrovní nasledovný : fytoplanktón – zooplanktón – malé ryby – dravé ryby – dravé kytovce – ľadové medvede. Tento reťazec končí tým , že mŕtve telá sú zapojene do detritového reťazca a tým je kolobeh uzavretý.
Delenie ekosystémov podľa pôsobenia človeka
1. prirodzené – jazero, mokrade.
2. polokultúrne –rybníky.
3. kultúrne – záhrada, pole.
Prirodzené ekosystémy ďalej rozlišujeme na:
- terestrické (pevninské) – lesy, tundry,
- semiterestrické (mokré stanovištia) - mokrade
- limnické (sladkovodné) - jazerá, rieky
- marinné (morské) – oceány , moria
Ekosystémy pozmenené ľudskou činnosťou delíme na:
- urbánno - industriálne (mestsko - priemyselné) - sídla, priemyselné oblasti
- agrocenózy (poľnohospodárske) – polia, sady, vinice
Zopakujte si!!!
1. Charakterizujte ekosystém.
Ekosystém je základná funkčná jednotka ekosféry (biosféry). Je vymedzená určitým priestorom. Ekosystém nie je uzavretý , ale komunikuje s prostredím okolo neho. Vo vnútri ekosystému sú prítomné vzájomné vzťahy medzi všetkými živými organizmami (biotickým prostredím) a neživou prírodou (abiotickým prostredím).
2. Charakterizujte hierarchickú úroveň živočíchov v ekosystéme.
Živé organizmy v ekosystéme utvárajú hierarchickú úroveň:
a. producenti – Do tejto skupiny patria organizmy schopné fotosyntézy a chemosyntézy
( napríklad zelené rastliny). Produkujú kyslík , ktorý je podmienkou na život.
b. herbivory – konzumenti rastlín ( napríklad dobytok)
c. karnivory – konzumenti mäsa ( napríklad sup, tiger)
d. dekompozítory – rozkladajú organické látky, ktoré mineralizujú ( saprofágne organizmi). Vytvárajú rozkladný potravinový reťazec.
3. Charakterizujte piramídu biomasy.
Pyramída biomasy – vyjadruje množstvo biomasy na jednotku plochy v danom ekosystéme. Vyjadruje sa hmotnosťou sušiny, množstvom uhlíka a podobne. Predstavuje obraz o množstve potravy a jej energetickej hodnoty na jednotlivých stupňoch.
Použitá literatúra : http://sk.wikipedia.org/wiki/Ekosystem