Maďarizácia školstva

Vypracovala: Juráková Beata

Maďarizácia

Maďarizácia alebo pomaďarčovanie je súbor opatrení vlády a ostatných inštitúcií Uhorska na pomaďarčenie nemaďarského obyvateľstva v Uhorsku od konca 19. storočia. Proces maďarizácie zosilnel po rakúsko-maďarskom vyrovnanív roku 1867. Príčinou maďarizácie bola myšlienka jediného politického národa – maďarského a aj nízky počet obyvateľov maďarskej národnosti v Uhorsku, väčšinu totiž tvorili nemaďarské národy najmä slovanského pôvodu.

Jazyková situácia na Slovensku

Úradným jazykom v Uhorsku bola z dôvodu národnostnej a jazykovej rôznorodosti latinčina, prechodne nemčina. Na Slovensku sa používala aj biblická čeština a slovenské nárečia. Po uzákonení spisovnej slovenčiny (1843) začali slovenskí vzdelanci a národní buditelia požadovať, aby slovenčina bola uznaná za základ verejného, školského a cirkevného života. Požiadavky slovenského národného hnutia boli formulované a prijaté na zhromaždení v Martine6.-7. júna 1861 ako Memorandum národa slovenského. Memorandum vyjadrilo nespokojnosť Slovákov s poriadkami zavedenými v školstve a vo verejnom živote. Po neúspechu memoranda preniesla slovenská inteligencia svoju aktivitu do kultúrnej oblasti. V roku 1863 bola v Martine založená Matica slovenská. Slováci sa usilovali uchovať slovenský jazyk aj na troch slovenských gymnáziách - Revúca (1862), Martin (1867) a Kláštor pod Znievom (1869).

Dom prvého slovenského gymnázia v Revúcej

Rakúsko-maďarské vyrovnanie (1867)

Rakúsko-maďarským vyrovnaním sa dostali Slováci pod priamu nadvládu maďarských vládnúcich tried, ktoré sa usilovali o vytvorenie národnostne jednotného maďarského štátu. Dôsledkom bol národnostný zákon z roku1868, ktorý vyhlásil maďarský jazyk za štátny a úradný jazyk.Najdôležitejším prostriedkom maďarizácie bolo školstvo. Znemožnenie vyučovania v materinskom jazyku malo zároveň zlikvidovať slovenskú národnú inteligenciu, ktorá by bránila maďarizácii. Preto sa postupne zavádzalo povinné vyučovanie maďarského jazyka na školách (na základných - ľudových školách sa začalo vyučovať povinne maďarsky od roku 1879). To znamenalo vytlačenie slovenského jazyka zo škôl, zrušenie slovenských gymnázií, spolkov a združení, zavádzanie vládnych pomaďarčovacích spolkov (napr. FEMKE), zákaz Matice slovenskej,čiApponyihoškolské zákony (1907). Materinskú reč sa deti mohli učiť len na niektorých ľudových cirkevných školách, po vydaní Apponyiho zákonov (1907) sa pomaďarčovalo vyučovanie aj vo zvyšku slovenských škôl. Do rozpadu Rakúsko-Uhorska (1918) slovenské školstvo prakticky neexistovalo.

Gróf Albert Apponyi (1846-1933)

Gróf Albert Apponyi pochádzal zo starého šľachtického rodu. Jeho predkovia zastávali v Uhorsku významné vojenské a politické funkcie a po štúdiu práva v Budapešti sa začala aj jeho politická kariéra. Od roku 1872 bol v rôznych politických stranách a obhajoval maďarské záujmy, ktoré neboli tolerantné k iným národom v Uhorsku. „Všetko, čo je maďarské, predstavuje najvyšší stupeň dokonalosti” povedal. V rokoch 1906 - 1910 zastával funkciu ministra kultúry a výučby a presadil známe školské zákony, ktoré zavŕšili maďarizáciu v školstve na území Uhorska.

Gróf Albert Apponyi

Zo sčítania ľudu v roku 1900 vyplynulo, že vyše 80 % obyvateľov nemaďarskej národnosti po maďarsky nehovorí a ani maďarčine nerozumie. Preto vznikli v roku 1907 Apponyiho školské zákony, zjednodušene nazývané „Lex Apponyi“. Zákony č. 26. a č. 27 hovorili, že ten, kto študentov nevychovával v dostatočnom vlasteneckom duchu, musel zo školstva odísť. Zákony zavádzali maďarčinu ako povinný vyučovací jazyk, nielen do štátnych, ale aj do obecných a cirkevných škôl. V roku 1909 bolo nariadené aj vyučovanienáboženstva v maďarskom jazyku.

Prvý školský zákon (č. 26 z roku 1907)sa týkal štátnych škôl a miestneho dozoru na nich. Okrem iného obsahoval charakteristiku trestného činu, ktorého sa dopustil učiteľ, ak znevažoval ústavu, štátne zriadenie až po zaoberanie sa vysťahovaleckými vecami.
To znamenalo, že učiteľ sa dopustil trestného činu, ak rozprával žiakom o štátoch, do ktorých sa chystali odsťahovať desaťtisíce uhorských občanov, napríklad rodičia oných žiakov. Trestné oznámenie na štátneho učiteľa mohol podať dozorný výbor školy alebo hociktorý jeho člen. Stačilo jednoduché udanie na zničenie spoločenskej existencie učiteľa.

Druhý školský zákon (č. 27 z roku 1907) -sa týkal učiteľov neštátnych obecných a cirkevných škôl. Nariaďoval, aby každý učiteľ a každá škola pestovali ducha prítulnosti k maďarskej vlasti.

Pokiaľ zostal vyučovací jazyk pôvodný, teda zväčša slovenský, učiteľ bol povinný dosiahnuť, aby všetci žiaci po štyroch rokoch dochádzky do školy dostatočne ovládali maďarčinu slovom i písmom.

Učiteľ mohol dostávať príplatky, iba ak vyučoval podľa učebníc schválených ministrom školstva, ak dodržiaval určený počet hodín na vyučovanie maďarčiny a iných predmetov v maďarskej reči.

Dôsledky maďarizácie

V dôsledku maďarizácie upadala národnostná sieť škôl a zvyšoval sa počet občanov hlásiacich sa k maďarskej národnosti (niektorí Slováci si pomaďarčovali mená a priezviská). Maďarizácia dosahovala najsilnejší účinok v mestách. Slovenské školstvo sa z maďarizácie dlho spamätávalo, po rozpade Rakúsko-Uhorska (1918) na Slovensku neboli takmer žiadne slovenské školy a učitelia.

Úlohy:

1. Čo je maďarizácia?

2. Od kedy a od akej udalosti zosilnela maďarizácia?

3. Kto bol Albert Apponyi?

4. Čo vieš o Apponyiho školských zákonoch?

Použitá literatúra:

1. Kováč, D. a Kopčan, V.: Slovensko na prahu nového veku, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 2000

2. Kováč, D. a kolektív: Dejepisná čítanka, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 1994

3. Kol. autorov: Dejiny Slovenska, Dátumy, udalosti, osobnosti, Slovart, Bratislava 2007

4. Kálal, K.: Maďarizácia- Obraz slovenského utrpenia, Eko-konzult, Bratislava 2006

Obrazové materiály:

http://www.sme.sk/vydania/20060530/photo/102488.jpg