Staroslovienska literatúra vznikla vo Veľkomoravskej ríši v 9. stor. v obd. stredoveku.

Veľkomoravskú ríšu založil knieža Mojmír I. Veľkomoravské kniežatá museli bojovať proti politickému a kultúrnemu vplyvu Východofranskej ríše. Tento vplyv si upevňovali franskí kňazi tým, že šírili kresťanstvo v latinčine, čomu náš ľud nerozumel. Knieža Rastislav sa snažil upevniť samostatnosť ríše. Preto požiadal byzantského cisára Michala III, aby mu poslal misionárov, ktorí by tu šírili kresťanstvo v jazyku zrozumiteľnom pre ľud. Cisár Michal III mu poslal bratov Konštantína a Metoda.

Konštantín a Metod položili základy slovanskej vzdelanosti:

  1. zostavili prvé slovanské písmo – hlaholiku – z malých písmen gréckej abecedy
  2. priniesli na naše územie prvý slovanský spisovný jazyk – staroslovienčinu – v tomto jazyku, zrozumiteľnému ľudu, vykonávali bohoslužbu – liturgiu
  3. zaviedli staroslovienske bohoslužby
  4. vytvorili prvú slovanskú pôvodnú a prekladovú literatúru

 

Staroslovienska prekladová literatúra:

Konštantín a Metod preložili do staroslovienčiny:

  1. Biblické texty ( Bibliu – Starý zákon, Nový zákon, evanjeliá)
  2. bohoslužobné texty ( omšová kniha, spevník, kázne, prežehnávacie, krstné a spovedné formuly, podklad na vykonávanie náboženských úkonov)
  3. texty právnického charakteru

Prekladali hlavne z gréčtiny a latinčiny.

 

Staroslovienska pôvodná literatúra

Konštantín napísal veršovaný predslov k prekladu Evanjelia ( Písma) :

PROGLAS –

-          je oslavná báseň, oslavuje slovanský preklad Písma

-          obsahuje 110 veršov,

-           vyzdvihuje domáci jazyk

-          báseň je popretkávaná biblickými citátmi

-          obhajuje práva Slovákov na vlastný liturgický jazyk

-          je prvá slovanská báseň

 

Gorazd a Kliment  napísali  Moravsko – Panónske legendy, kt. sa skladajú z 2. častí

  1. Život sv. Metoda
  2. Život sv. Konštantína

 

Život Metoda – autor GORAZD opisuje jeho činnosť na VM, schválenie slovanskej liturgie a vymenovanie Metoda za arcibiskupa

Život Konštantína  ( KLIMENT)

–         opisuje jeho detstvo, štúdium, nadanie, múdrosť, inteligenciu, súcit s trpiacimi

–         Konštantín za svoje služby všade omieta dary

–         žiada si zajatcov – otrokov, aby im mohol dať slobodu

–         náboženskú a kultúrnu činnosť Konštantína na VM

–         boj s trojjazyčníkmi, kt. uznávali iba 3 liturgické jazyka: hebr., lat., gréčtinu

–         obhajoba slovanského bohoslužobného jazyka

 

Franskí kňazi bratov obvinili pred pápežom z bohorúhačstva a tak sa vypravili do Ríma obhajovať slovanskú bohoslužbu. Konštantín pred pápežom obhajoval staroslovienčinu ako jazyk spisovný, ale aj cirkevno – kresťanský, proti názoru, že sú len 3 jazyky, ktoré sa môžu používať pri bohoslužbách: hebrejský, grécky a latinský

Konštantín vstupuje v Ríme do kláštora a prijíma meno Cyril

Po smrti K a M pápež Štefan V. zakázal slovanskú bohoslužbu. Väčšina slovienskych kňazov musela odísť pred prenasledovaním, pretože knieža Svätopluk sa priklonil k latinskej liturgii.

Žiaci K a M neskôr zjednodušili hlaholiku na podľa veľkých písmen gréckej abecedy vytvorili cyriliku.