Politický význam: Veľ. Morava prestala byť pod vplyvom Franskej ríše.

 

Kultúrny význam: vytvorenie :

  1. vytvorenie 1. slovanského písma – hlaholika
  2. prinesenie 1. slovanského spis. jazyka - staroslovienčiny
  3. konanie bohoslužieb v staroslovienčine
  4. vytvorenie prekladovej literatúry – preloženie Evanjelia
  5. vytvorenie pôvodnej literatúry – 1. slovanská báseň Proglas
  6. Konštantín a Metod organizovali cirkev, zakladali nižšie školy, kde sa ľudia učili čítať a písať, vyššie školy pre teológov, vychovávali domáce duchovenstvo, zavádzali cirkevný právny poriadok

 

Starosloviensky jazyk mal vysokú úroveň a vyrovnal sa latinčine a gréčtine.

 

Veľkomoravská a cyrilometodská tradícia zohrala v živote nášho národa veľkú úlohu. Pozornosť sa jej venovala najmä po 17. stor., keď sa začal formovať slovenský národ. Čerpali z nej Ján Hollý, Ján Kollár, Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban.

 

STREDOVEKÁ LITERATÚRA   5 – 15. stor

 

V stredovekej literatúre sa odrážal feudálny spôsob života a náboženský svetonázor, čo vyplývalo z vlády cirkvi a šľachty. Kresťanstvo neurčovalo iba morálku a spoločenské myslenie, ale aj názory na umenie. Cirkev mala nadvládu spoločenskú, duchovnú a kultúrnu. Biblia sa stala najväčšou literárnou autoritou. Panovala latinské „ Ora et labora“ – modli sa a pracuj. Umenie zobrazovalo pozemský svet ako pominuteľný, ktorý je len odrazom nadpozemského, večného života.

Znaky stredovekej literatúry:

  1. orientácia na nadpozemský večný život
  2. synkretizmus – kríženie literárnych druhov, napr. epiky s lyrikou, splývanie umeleckej a vecnej literatúry – napr. veršované gramatické slovníky
  3. imitácia – napodobňovanie – preberajú sa myšlienky, motívy, témy a celé stránky z cudzích textov, z jedného diela do druhého, preberajú sa citáty z Biblie, z Antiky
  4. písali sa hlavne legendy – rozprávali o živote svätých. Legenda je stredoveký epický žáner s náboženskou tematikou. Môže mať veršovanú alebo prozaickú podobu. Legenda obsahuje životné príbehy svätcov, sú tu zázračné a fantastické motívy. Hl. postava je vždy svätec, ktorý veľa trpí, často aj zomiera mučeníckou smrťou. V legende sa opisujú aj rôzne zázraky, odriekavý spôsob života, sebatrýznenie.  Sčasti pripomína povesť, lebo opísané udalosti majú svoj reálny základ, ale oproti povesti legenda má vždy náboženský ráz.
  5. Hl. hrdina je svätec, vyznačuje sa odvahou, múdrosťou, je to výnimočný hrdina, veriaci, vyznačuje sa askézou, striedmosťou.
  6. využívala sa alegória ( inotaj), symboly, obraznosť.
  7. literárny štýl bol kvetnatý, ozdobný, emocionálny, často sa používali synonymá, hyperbola, anafora, personifikácia
  8. anonymita diel – autori sa nepodpisujú
  9. topika – častým opakovaním sa preberané citáty stali topickými – zaužívanými, ustálenými, ošúchanými
  10. umenie využívalo náboženské témy

 

Symbol: má okrem doslovného významu ešte ďalšie viaceré významy – nepriame: havran – smrť, osamelosť, zlo, nešťastie, symbol navracajúcej sa spomienky,   topoľ – symbol osamotenosti, snahy dotknúť sa toho, čo je najvyššie.

čierna mačka – nešťastie, kominár – šťastie, kríž – kresťanstvo, viera, ľalia – nevinnosť, kotva – nádej, srdce – láska

Alegória – inotaj – hovoriť inak – má dva významy : priamy(doslovný) a prenesený. Alegorický ráz majú napr. bájky – zvieratá zastupujú ľudí, konajú a hovoria ako oni. Alegorické postavy stelesňujú ľudské vlastnosti – pýchu , závisť...

Hyperbola – zveličenie vlastností, „sto rokov sme sa nevideli“

Anafora – opakovanie rovnakého slova alebo skupiny slov na začiatku každého verša ( vety)

 

Stredovek, tento pojem vymysleli humanisti v 15. stor. – chceli sa dištancovať od minulosti. Stredovek – vek temna. Ľudia žijúci v stredoveku nevedeli, že žijú v stredoveku.

 

Stredoveká literatúra sa delí na:

  1. feudálnu náboženskú literatúru: mala bohoslužobný, výchovný a vzdelávací obsah – legendy
  2. feudálnu svetskú a mestskú literatúru – hl. hrdina bol rytier, šľachtic, bojovník ( Tristan a Izolda, Slovo o pluku Igorovom) – rytierske hrdinské eposy

 

 

 

Zaraďte slovanské jazyky do skupiny indoeurópskych jazykov. Objasnite, ako sa slovanské jazyky členia.

 

Dnešné európske a niektoré ázijské jazyky sa vyvinuli zo spoločného základu, ktorý sa nazýva indoeurópsky prajazyk. Z indoeurópskeho prajazyka sa vytvorili:

  1. slovanské jazyky
  2. germánske jazyky
  3. baltské jazyky
  4. keltské jazyky
  5. albánsky jazyk
  6. grécky jazyk
  7. arménsky jazyk
  8. italické jazyky
  9. indoiránske jazyky

 

 

Súčasné slovanské jazyky:

  1. západná skupiny: slovenčina, čeština, poľština, lužická srbčina
  2. východná skupina: ruština, ukrajinčina, bieloruština
  3. južná skupina: srbčina, chorvátčina, slovinčina, bulharčina, macedónčina