DVA DNI V CHUJAVE
Autor jej dal podtitul: novoveká povesť. Povesť sa delí na dve časti: Deň škaredý a Deň pekný. Autor postavil proti sebe dva kontrasty, dva obrazy tej istej dediny: špinavú, biednu, zaostalú a utopisticky dokonalú, zbavenú všetkého zlého. Autor využíva hyperbolu – zveličenie: zlé vlastnosti ľudí sú prehnane zlé, pozitívne zmeny sú zázračne dobré. Využíva karikatúru – opis pána s veľkým nosom.
DEŇ ŠKAREDÝ
Na úvod nás autor víta v Chujave: „ Nech nie je pod úroveň čitateľa vstúpiť do chudobnej Chujavy“. Rok, v ktorom sa dej odohráva je 1865 – už po páde Bachovho absolutizmu.
Chujavskí sedliaci, na čele s richtárom, stoja hradskej ceste, čakajú na príchod slúžneho, aby mu odovzdali kôpky štrku na výstavbu cesty. Neprišiel slúžny ale jeho pomocník. Pomocníka slúžneho nazvali „ pán s veľkým nosom“ pre jeho neobyčajne veľký nosisko, do ktorého ustavične pchal čierny tabak. Pomocník slúžneho povedal, že kôpky štrku sú malé a Chujavčania musia zaplatiť pokutu 30 zlatých. Richtár bráni sedliakov, že malé kôpky sú panské. Ale pokutu musí zaplatiť tak či tak obec – čiže sedliaci. Pán s veľkým nosom im tiež nakázal, aby do 14 dní postavili nový most, lebo starý je už deravý. Ale lesy vlastnia páni. Sedliaci chcú, aby páni dali drevo a oni postavia most. Ale nakoniec je to tak, že sedliaci musia kúpiť od pánov drevo, postaviť most, ktorý zase bude slúžiť len pánom.
Ďalej sa dohadujú o tom, že panský dobytok sa pasie v sedliackom chotári. Kožuch protestuje a tak ho vypalicujú.
DEŇ PEKNÝ
„ Ale videla Chujava i deň veľmi pekný, radostný, slávny, lež až po rokoch, keď sa v nej všetko na lepšie premenilo, ba sa stala svojím opakom.“ Ako to prišlo, vyrozumieme z opisu slávnosti, konanej v Kobozayovskom kaštieli. Deň pekný opisuje situáciu v obci po rokoch, keď sa všetko na lepšie premenilo. Založila sa obecná sýpka, požičovňa obilia, opatrovanie detí, vzájomná pomocnica – pokladnica, kde požičiavali peniaze.
Ľudovít Kubáni
Mendík
Sociálna poviedka – zobrazuje postavu chudobnej učiteľskej siroty, mendíka – pomocníka, odkázaného na vrtochy rechtora / učiteľa/, jeho panovačnej manželky a rozmaznaného syna. V poviedke sa prepletajú dve dejové línie – osud siroty a prekážky v romantickej láske rechtorovej dcéry a evanjelického kaplána
Rechtorka chce, aby sa dcéra vydala za bohatého ale primitívneho mäsiara Volovca. Volovec je negatívna postava: namyslený zbohatlík.
Rechtorka je tiež negatívna postava. Rechtor váha medzi súcitom s mladými a budúcnosťou dcéry po boku bohatého ženícha. Riešenie necháva na manželku. Násilnému sobášu rechtorovej dcéry s mäsiarom zabráni náhoda. Mäsiar kradol v dome nevesty a tak svadbu zrušili a Sidónia si vzala kaplána.
V tejto poviedke sa striedajú romantické prvky s realistickými:
Romantické: láska s prekážkami, dobro víťazí, kladné a záporné postavy
Realistické: obraz života chudobných sirôt, opis postáv
V diele po prvýkrát použil karikatúru – opis Volovca.
Hlavným motívom jeho tvorby je hlad a láska.
Dej::
Otec Martina Kliptáka – učiteľ umrel a jeho matka ho dá ako 7 ročného do učiteľskej rodiny za mendíka, lebo ho neuživí.
Mendík – chudobní žiaci, ktorí pomáhali v učiteľských domácnostiach a v kostoloch pri cirkevných úkonoch, pomocník.
Horátius, syn rechtora Šípika, nútil Martina Kliptáka trhať na strome hrušky. Keď Martin nedočiahol, hodil do neho kameň. Martin spadol zo stromu ale zachytil ho kaplán Trnovský.
Druhý mendík – Gašpar Kura
Mäsiar príde na pytačky, Sidónia sa má pred ním prejsť, či nie je čaptavá, či nekríva. Ona má 16 rokov, mäsiar 50 a sám je tučný a škaredý.
Kaplán Bohuš Trnovský posiela po Martinovi list Sidónii, dá mu aj grajciare. V noci mu list aj grajciare ukradne Gašpar a dá ich učiteľke. Rechtor za to Martina zbije. Farárka Ľudmilka zariadila stretnutie Sidónie a Trnovského. Šípik zo začiatku túži po bohatom zaťaovi, nakoniec sa v ňom prebúdza otcovská láska a želá si šťastie svojej dcéry, nechce dcéru nútiť do vydaja za mäsiara, nepáči sa mu, ale jeho žena už chystá svadbu. Ľutoval svoju dcéru a dúfal, že svadba nebude.
Martina zatvorí rechtor za trest do chlieva, pretože nezatvoril prasce. Martin tu zbadá zlodeja – mäsiara, ako kradne kravu. Svadba sa zruší a Sidónia sa vydá za kaplána Trnovského. Volovec dostal 1 rok väzenia a pokutu, lebo sa zistilo, že pokradol aj iný dobytok. Už sa viac nechce ženiť.
Postavy:
Martin Klipták – mendík
Philipp Šípik – učiteľ, rechtor, chce vyzerať dôležito, preto používal latinské slová a frázy, polatinčil aj svoje meno Filip – Philipus, vyvyšoval sa nad ostatnými, aby dokazoval svoju inteligenciu, deťom dal mená z antickej kultúry
Margaretha Šípik – učiteľova žena, manžel ju volá aj Megaera – v gréckej mytológii bohyňa pomsty, zlá, závistlivá, panovačná, nevzdelaná, tvrdohlavá
Bohuslav Trnovský – kaplán, 25 ročný
Sidónia Cleopatra Šípik – učiteľova dcéra, 16 ročná
Mutius Horatius Šípik – 10 ročný syn učiteľa
Gašpar Kura – druhý mendík
Andreas Volovec, 50 ročný mäsiar, celá jeho charakteristika je vyjadrená v mene Volovec – nevzdelaný, obmedzený, bohatý, namyslený, myslel si, že za peniaze si môže kúpiť všetko, aj mladú peknú nevestu, nakoniec sa z neho vykľul zlodej.