román DOM V STRÁNI

 

Kukučín zasadzuje príbeh románu do dalmatínskeho prostredia. Zachytáva v ňom ľúbostné vzplanutie mladého statkára Nika Dubčića k dcére sedliaka Mateho – ku  Katici Beracovej. Niko, ktorý pociťuje silnú vášeň, sa rozhodne manželstvom so sedliačkou vrátiť k svojim koreňom. Pre Katicu predstavuje tento vzťah príležitosť, ako sa vymaniť zo sedliackych pomerov. Ich verejné zasnúbenie vyvoláva nedôveru a nevôľu nielen u Katicinho otca, okolím váženého sedliaka Mateho, a Nikovej matky statkárky Anzuly, ktorá pochádza zo vznešenej rodiny. Rozdiely medzi Nikom a Katicou sú neprekonateľné a presvedčenie, že cit prekoná skutočnosti dané ich rozličnou stavovskou príslušnosťou sú odhalené ako ilúzia. Niko i Katica si nakoniec volia partnerov z rovnakej sociálnej vrstvy.

 

ELENA MARÓTHY - ŠOLTÉSOVÁ písala pod vplyvom S. H. Vajanského, morálnym vzorom pre ľud majú byť podľa nej pokrokoví zemania.

TERÉZIA VANSOVÁ, B. S. TIMRAVA – nevenujú osobitnú pozornosť zemanom.

 

V súčasnej literatúre sa venovala písaniu románov zo zemianskeho prostredia autorka HANA ZELINOVÁ, napr. v románe ALŽBETIN DVOR.

 

Vysvetlite pojem frazeológia. Vyhľadajte v texte frazeologizmy. Akú úlohu v ňom zohrávajú?

 

Frazeologizmy – frazeologické jednotky sú ustálené slovné spojenia s obrazným

(preneseným) a nerozložiteľným významom. Pozostávajú najmenej z dvoch slov.

Frazeologizmami vyjadruje autor svoj vzťah ku skutočnosti a to humorom, vtipom, recesiou, temperamentom, momentálnou náladou. Frazeologizmy nám pomáhajú reč ozvláštniť, oživiť, osviežiť, urobiť ju zaujímavejšiu, pútavejšiu. Bez frazém je rečový prejav nezáživný.

Frazeológia  je náuka o frazeologizmoch.

Frazeologizmy sú zachytené vo frazeologických slovníkoch, napr. Malý frazeologický slovník.

Medzi frazeologizmy patrí:

  1. Príslovia
  2. porekadlá                                  parémie
  3. pranostiky
  4. prirovnania
  5. intelektuálne frazeologizmy – poznajú ich v každej krajine

 

V prísloviach, porekadlách a pranostikách je zakotvená najstaršia história národa, jeho spôsob myslenia, spôsob vyjadrovania a reagovania na to, čo ho obklopovalo v najbližšom okolí.

Niektoré príslovia a porekadlá sa nedajú jednoznačne zaradiť, až v konkrétnej situácii zistíme, či chce autor poúčať, alebo iba povedať vetu k danej situácii. Platí to aj pri pranostike. Spolu všetky tri žánre nazývame parémie.

 

Príslovia – sú ustálené slovné spojenia,

-          sú tvorené jednou vetou,

-          je to ľudový názor na nejakú skutočnosť,

-          vyjadrujú ľudovú múdrosť

-          vyplýva z nich ponaučenie

-          využívajú sa v hovorovom , umeleckom štýle

-          nepoužívajú sa v odbornom štýle

Kto je skúpy, ten je i hlúpy.

Všade dobre, doma najlepšie.

Jedna lastovička leto nerobí.

Pod lampou býva najväčšia tma.

Jablko nepadá ďaleko od stromu

Čo sa za mladi nenaučíš, to na starosť nepochopíš.

Čo sa za mladi naučíš, na starosť akoby si našiel.

Porekadlá – sú ustálené slovné spojenia

-          sú tvorené jednou vetou

-          vtipným spôsobom vyslovujú nejakú pravdu

-          porekadlá sú podobné prísloviam, ale nevyplýva z nich ponaučenie.

Akoby hrach na stenu hádzal.

Išiel s bubnom na zajace.

Dostal sa z blata do kaluže.

Dostal sa z dažďa pod odkvap.

Vzal rozum do hrsti.

Dáva sa na zlé chodníčky.

Mešec mu dostal suchoty.

Kto mlčí, ten svedčí.

Pranostiky – sú ustálené slovné spojenia,

-          predstavujú skúsenosti z dlhoročného pozorovania prírodných javov a počasia.

-          jednovetná predpoveď budúcich vecí, najmä počasia

Na Nový rok o slepačí krok. Ako na Nový rok, tak po celý rok. na tri krále o krok dále. Na Hromnice o hodinu více. Prešli Hromnice, koniec sanice. 2.2.

12.  marec – Gregor: Na Gregora idú ľady do mora.

8. júna: Medardova kvapka 40 dní kvapká.

                Katarína na ľade a Vianoce na blate.

 

Prirovnania: Človek sa niekedy ocitne v situácii, že nenachádza slová, aby vyjadril to, čo vidí alebo cíti. Ani jeden jazyk na svete nemá taký bohatý inventár slov, aby mohol každý dojem, pocit alebo myšlienku vyjadriť jediným slovom. Vtedy, keď človek nenachádza slov, pomáha si prirovnaním. 

Prirovnania sú spojenia slov založené na podobnosti. Musia obsahovať spojku, ktorá je akýmsi mostíkom, cez ktorý sa dostaneme k jasnej predstave:  ako, sťa, jak, ani, akoby, čoby

Opakovaným používaním sa z nich môžu  stať ustálené slovné spojenia.

 

Ostrý ako britva.                                                zelený ako tráva

Chrániť ako oko v hlave.                                 usilovný ako včela

Červený ako paprika.                                                       sladký ako med

Tvrdohlavý ako mulica.                                   dievča jak ruža

 

Intelektuálne frazeologizmy: Okrídlené výrazy – sú to ustálené slovné spojenia,

-          sú to medzinárodné slová

-          pochádzajú z literárneho alebo historického prameňa

-          sú to najčastejšie dvojslovné pomenovania

 

Achillova päta

Babylonská veža

Damoklov meč

Don Quijote

Hodená rukavica

Krokodílie slzy

Labutia pieseň

Lótova žena

 

 

Frazeologizmy z ukážok:

 

Nikdy ani babky nikto nedostane ( žiadne peniaze)

Slovenčinu melie v nedeľu čo nedeľu  ( rozpráva stále po slovensky)

Hotový som aj svoju poslednú košeľu obetovať ( dám aj posledné, čo mám)

Áno, nad svoj krk nič milšieho nemám ( nemám rád nič okrem seba), ale i ten si dám za ňu vykrútiť ( obetujem svoj život)

Kdeže som ja s vami húsenice pásol? ( nie sme si rovní!)

zaiskrí sa v očiach ( vidieť mu v očiach hnev)

Ich krv je už skazená, údy zhnité ( zemania už nie sú zemanmi, už nie sú tým, či bývali)