V rokoch 1954-1968 nastáva uvoľnenie v literatúre, experimentovanie, prekladanie cudzojazyčných diel. Autori nadväzujú na francúzsky existencializmus ( Tatarka – Farská republika), Mináč sa inšpiroval Hemingwayom. V 50 tych rokoch sa slovenskí autori kritizovať nielen jednotlivcov ale aj spoločenský systém. Táto snaha vyvrcholila v 6O – tych rokoch v tvorbe autorov strednej generácie.
Ladislav Mňačko Oneskorené reportáže (viď otázku č. 22)
Ladislav Mňačko
V románe Ako chutí moc rozprávač pri pohrebe významnej politickej osobnosti spomína na to, ako sa postupne menil charakter človeka. Vplyv moci ho postupne rozkladal mravne, i politicky.
- téma: moc a jej vplyv na charakter človeka
- moc je veľmi silný omamný prostriedok, droga, ktorá po čase zlomí každý charakter.
- Moc, podobne ako droga, sa po čase stane cieľom celého snaženia človeka
- Mňačko upozorňuje, že na moc treba byť pripravený, pretože ak ju niekto odrazu dostane, nevie, čo s ňou
- Dej: štátny fotograf príde na pohreb svojho priateľa, nemenovaného politika. Má robiť fotografie pre tlač. Pri tejto príležitosti si Frank spomína na tohto človeka, keď bol ešte jeho priateľom. Tento človek sa zmenil z čestného, odvážneho veliteľa partizánov na bezohľadného, nemravného a zbabelého vysokého vládneho predstaviteľa, ktorý robil všetko pre to, aby si udržal moc. Moc zdeformovala jeho charakter. Rozviedol sa, zobral si svoju mladú sekretárku, s ktorou však nežil dobre, ani jeho syn z prvého manželstva mu neprišiel na pohreb, postupne sa d neho odvrátili všetci priatelia, aj Frank, ktorý však ďalej sledoval jeho kariéru a fotografoval ho. Politik napokon zomrel opustený, nemal mu ani kto oči zatlačiť. Politik skúsil ako chutí sláva, moc, peniaze, ale neprišiel na to, že sú v živote aj väčšie hodnoty. Zomrel na leukémiu ( to bola oficiálne udaná diagnóza, neoficiálnu nemohli uviesť).
- V románe je stajomňovanie – nepoznáme meno mŕtveho, ani názov štátu ani mesta
- V románe je ostrá satira človeka, ktorý sa úplne zmení pod vplyvom moci
Ladislav Ťažký
- bojoval na východnom fronte, rok bol aj v nemeckom zajatí
- svoje vojnové zážitky opísal v románoch Amenmária s podtitulom Samí dobrí vojaci, pokračovanie tohto románu je Evanjelium čatára Matúša, zbierka noviel: Kŕdeľ divých Adamov
Zbierka: Pred potopou.
V tejto zbierke prozaických útvarov môžme nájsť črtu, poviedku, novelu, rozhovor, báseň, esej, reportáž, denníkový záznam a to všetko zjednotené ústrednou témou - výstavbou vodného diela na Dunaji.
Novela Mŕtvy výťah (stavbársky horor)
Jozef a Mária dostali byt v novostavbe. Byty boli tesne pred dokončením a oni sa aj s malým dieťaťom vybrali prezrieť si ich budúci byt. Prišli na stavenisko paneláka, byt bol na 12 poschodí, vyviezli sa výťahom hore, pozreli si byt. O pol štvrtej sa vracali výťahom dolu. Vtom stavbári skončili prácu, vypli elektriku v celom bloku a oni ostali zaseknutí vo výťahu. Hoci kričali, búchali, nikto ich nepočul. Vyslobodili ich až v pondelok. Dieťatko už bolo mŕtve a žena sa zbláznila.
Zo stavbárov nikoho nezatvorili, lebo bolo veľa vinníkov. Robotník, ktorý vypol prúd sa mal najskôr presvedčiť, či je budova prázdna, privolať si výťah. Ale aj oni sami si boli na vine, lebo na stavenisku nemali čo robiť bez vedomia majstra.